B.T. Niromwell
Táto poviedka začala zaujímavým úvodom postavy, človek naozaj chcel vedieť, kto je to zač a čo sa bude diať, ale s tak obrovským počtom logických kopancov už od prvého odseku, že si tento príbeh vlastne sám odkopol stoličku spod zadku. Text vyvoláva obrovské množstvo otázok, nad ktorými by sa čitateľ vôbec nemal pozastavovať. Na začiatku hlavný hrdina zistil, že sa volá Jozef Trase – dovtedy nevedel, ako sa volá? Nemal žiadne meno, prezývku? Ok, určite mal, i keď sa to nikde nespomína, ale chcelo by to trochu viac info o hlavnej postave, než spolu s ním začneme riešiť záhady. Ďalšia otázka, ak uvidel spis s menom, ktoré dovtedy nepočul, a dátumom narodenia, ktorý je podľa neho samého iný ako jeho, ako si vôbec ten spis spojil sám so sebou? Nájdem spis s náhodným menom a náhodným dátumom narodenia, určite je môj! Občas používaš zvláštne výrazy – spis je označený razítkom so zvláštnym číslom: čím bolo to číslo zvláštne? Poznáme 10 číslic, a tie vytvárajú nespočet kombinácii, s použitím stále tých istých čísel, nijaké výrazné prekvapenie sa tam konať nemôže.
Od začiatku si myslím, že sa dej odohráva v súčasnosti, v našom svete, kde sa cestovatelia skrývajú pred odhalením, ale niekde pri konci zisťujem, že svet je skoro celý zničený, Jozef hovorí: „Podľa mňa mi vesmír dal možnosť, aby sa v budúcnosti narodil človek a vynašiel liek- spôsob, ktorý by ozdravil planétu“ – ale netuším, od čoho ju treba ozdraviť a už vôbec netuším, ako na niečo také, že on má vynájsť liek, pričom k ničomu takému neinklinuje, vôbec prišiel?
„Keď mal osemnásť, sirotinec ho poslal na technickú univerzitu. Vybavili mu plné štipendium.“ -odkiaľ by mal na to sirotinec peniaze? Prečo by to robil? Jozef sa pozastavuje nad mnohými vecami, prečo ho uniesli atd, prečo to hlavnému hrdinovi neprišlo divné? Obyčajne, keď opúšťa človek sirotinec, dostane nejaké štátom stanovené vreckové a pápá s Pánom Bohom.
Hovoríš, že sa vo väzení s nikým nestýkal, a potom, že „Všetci sme boli neustále sledovaní.“ Ako to vie, keď sa s nimi nestýkal? A potom zasa spomínaš nejakých chalanov, čo pozerajú film, tak to s tým nestýkaním sa si asi len zabudol vyhodiť.
Major číta v mysli človeka, o ktorom predpokladá, že vie čítať myšlienky, ale pritom si zabudne zablokovať svoje vlastné – to mi príde ako veľmi amatérsky ťah.
Keď je Jozef v byte, všade okolo neho sú kamery, ale nikto sa neobťažuje pozrieť si záznamy z nich a ani nikomu nevadí, ak ich náhodou vypne.
Keď sú na lodi, kapitán dostane správu. Ako? Sú v strede oceánu, vyslovene sa tam píše, že sú priďaleko od pobrežia, aby sa vrátili. Holuby nie sú drony, aby ho našli na otvorenom oceáne, a na dymové signály je asi priďaleko. A potom príde to úplne najlepšie, plavíme sa Ameriky na Barbados cez Afriku. Barbados je v Karibiku, Karibik je medzi Južnou a Severnou Amerikou, prečo sa tam plavíme cez Afriku?
Vidno, že sa snažíš rozvíjať vzťahy medzi postavami, rozhodne sa tam niečo deje, hľadajú si k sebe cestu, majú pochybnosti a váhania, to je fajn. No aj tak mi príde trochu rýchlo, ako sa Jozef otrasie zo smrti svojej prvej milej a hneď sa zavesí na ďalšiu. V určitej pasáži hlava rodiny opisuje, ako zmasakrovali jeho najbližších a ukončí to slovami: „a to je asi z mojej strany všetko“ – to je úplná šupa. Taký prejav sebaovládania a diplomacie by som čakala možno od nejakého britského majordóma v americkej komédii, ale nie od farmára, čo prišiel o rodinu.
Eva je dobrá postava, určite najlepšia, čo tam je. Má riadnu backstory, dobrý vnútorný svet, vidno jej osobný rast. Tálovestory je síce akási rýchla, ale budiš. Keď sa jej rozpadala rodina v starom svete, to bola moja najobľúbenejšia pasáž. Ale jej prerod je na druhej strane veľmi zvláštny. Iná postava o nej hovorí: „Viem, že nie je na zemi väčšia sila ako rozhnevaná žena , ktorá bráni svoje potomstvo.“ – na margo toho, že ochráni detí, ktorých sa ujala. Je to zvláštne, keď si spomenieme, aký zlý mala vzťah ku svojim vlastným deťom: „Občas mi volali a pozývali ma ,aby som ich prišla navštíviť, ale ja som cítila, že to nemyslia úprimne a tak som ich pozvanie odmietala.“ Vidno tu úplnú rezignáciu na vzťahu pracovať, hoci deti sa snažia a volajú, ona nič. A zrazu je ukážková matka deťom, ktoré sotva pozná.
16.04.2020
