Goran
Nuž, musím byť len o máličko zhovievavejší ako Amarilla. Čo sa mi páčilo, to je fakt, že sa poviedka dobre čítala a tým pádom mi príjemne, napriek nepríjemnému obsahu, spestrila večer. Čítal som zatiaľ všetky Tvoje - obitri :D - poviedky a nepíšeš vôbec zle. Tú sci-fi poviedku považujem za veľmi dobrú. Ja som zameraný na, priam sa vyžívam v, - literárnej forme, ktorá tu je schopná, takže za to plus. Páčilo sa mi to olemovanie, orámcovanie príbehu opakovaním sekvencie na trhovisku, fragmentárna podoba rozprávania, postupné skladanie dielikov rozprávania do skladačky, kde sa všetko vysvetlí, milo ma tiež prekvapil archaický, ale pútavý sloh, ktorý si použil - výrazy, autenticita, mentalita tých ľudí... netvrdím, že to bola prísne verná historická próza, ale pôsobilo to nenútene a uveriteľne. Avšak samotná zápletka bola presne opačná. Tá bola nútená a neuveriteľná. Navyše si nám na serveri fantastiky predostrel rýdzi thriller bez jediného fantastického prvku, ktorý sa akurát odohrával v dobových reáliách. Neviem, čo na to povedať, cítim sa trochu podvedený. To psychoanalytické rozuzlenie sa dalo čakať, ale predsa len by som ho radšej neočakával, lebo je extrémne prehnané, nelogické, prekombinované, vykonštruované. Ako keby sa Alfred Hitchcock dohodol s Davidom Lynchom... takéto čosi môže fungovať v inom a inak koncipovanom žánri, tu mi to prišlo nemiestne. Okrem toho to zrážala neskutočná nepravdepodobnosť predostretého.
Často sa v nesúťažných poviedkach stretávam s tým, že dobrý, ba výborný nápad a schopný obsah je napísaný mimoriadne amatérsky, až vyložene zle. Tu je to presne naopak. Pomerne slušne a naozaj pútavo napísaný príbeh, ktorému však čitateľ neuverí a ostane mu po ňom pocit, že autor "príliš tlačil na pílu". To rozuzlenie je ako z filmového thrilleru z 90. rokov alebo ako zo súčasných severských knižných thrillerov. Efektné, ale umelé a už aj klišéovité.
Nechcem ťa nijako odradiť, naopak povzbudzujem k ďalším príbehom, lebo písať vieš a čitateľa rozhodne nenudíš.
Ako by si mohol poviedku vylepšiť? V prvom rade pridať fantastiku ;), ale ak chceš mať z toho historické detektívku/psychologický thriller, v poriadku, v tom rade ale doplň viac psychologizovania, viac naznač, že čosi je s Milošom v neporiadku (scéna s kňazom, keď halucinoval, bola fajn, ale to nestačí), daj viac indícií, aby na to čitateľ mohol prísť sám a logicky, nielen intuitívne si to odvodiť. treba upresniť vzťah medzi bratmi (to by ho jeho brat neinformoval o jeho minulosti, nijako ináč by mu nepomohol? - chránil ho pred ním samotným???) a medzi židom a bratmi. Správali sa k sebe veľmi čudne, pritom ich vychoval (opäť - to by mu žid nič nepovedal?). To peňazokazectvo v pozadí bolo navyše pre príbeh vlastne úplne zbytočné a len to odvádzalo pozornosť... Nakoniec vysvitlo, že Miloš bol hlúpy úchyl :), ale skoro celý čas pôsobil ako príčetný (psychosomatická bolesť bola jediná výnimka) a rozumný a pomerne cnostný (napriek pochybným kšeftom) mladý muž. A ak by aj natoľko vytesnil svoje spomienky (také niečo je, myslím si, možné skôr v detstve, sotva v puberte a neskôr), nechal by sa takto vodiť dva roky za nos a potom by náhle pojal podozrenie, pričom práve v tej chvíli by naďabil na perverzné žida... no chápeš... tieto prepojenia mi ozaj nesadnú.
15.12.2021
