Diskusia 1/1: Normálny život

Terry Chrapúňzel
Prvá polovica bola veľmi dobre napísaná, ale potom to nabralo taký zvláštny (nechcene?) groteskný rozmer. To sa občas stáva, keď človek pri písaní hororu príliš zatlačí na pílu.
Za normálnych okolností by to neprekážalo - dobrý comedy horor nie je zlý.
Ale grooming a sexuálne zneužívanie detí je citlivá téma, takže by pri písaní nebolo na škodu si predstaviť, ako by to vnímal čitateľ, ktorý si v detstve niečím takým prešiel. Ak už chceš z obete sexuálneho zneužívania urobiť vraždiaceho psychopata, bolo by fajn, nechať protagonistovi aspoň trošku dôstojnosti a nenavliekať ho do konskej masky.
Možno je problém v tom, že si si to pri písaní predstavoval ako film. Vo filme sa dá atmosféra scény doladiť osvetlením, strihom, hudbou a zvukovými efektami, takže na filmovom plátne aj chlap v konskej vyzerá desivo.
23.03.2022

Goran
Sranda, Terry, tu sa trošku rozchádzame, podľa mňa to je naozaj dobrá poviedka, ktorá by mohla byť výborná nebyť tej (nechcenej) grotesknosti. Groteskné, bizarné, dokáže byť v horore mimoriadne desivé, lebo je to niečo nepatričné, čo nabúrava tradičný úzus strašidelnosti a pritom to ešte umocňuje, ale treba to spraviť s citom, tu to bolo tak filmovo nadsadené, že mi to nesadlo. Ináč, nápad určite nebol zlý... len tak pre zaujímavosť témy deviantnej sexuality, koní a dospievajúceho chlapca, to bolo brilantne spracované v staršom a ohromne zvláštnom filme Equus. Nuž ale mňa zas až tak neohúrila predošlá démonická fantasy poviedka, hoci jednoznačne svoje kvality mala.
Táto poviedka ma sprvoti veľmi zarazila, lebo sám mám OCD a k druhej téme, čo sa tam rozoberala... nuž, povedzme, že radšej no comment, alebo až po piatom pive. Každopádne to bolo napísané veľmi dobre. Nevadilo, že to bolo celé postavené na dialógoch, práve naopak, tá konverzačná komornosť u psychiatra tomu dodala patrične nepríjemnú a postupne hustnúcu atmosféru. Koniec bol perfektný. Snaha o normalitu ako nosný motív a na podklade toho, čo sa udialo... uf, to sa vydarilo! Aká je tenká hranica medzi šialenstvom a... čím? Nezvládnutou traumou? Démoni v nás naberajú veľmi desivé kontúry...
Čo si ale správne poznamenal, a ja osobne to nemusím, lebo hoci som filmový fanúšik, literatúru mám radšej a považujem ju za nadradené umenie ;), tak som si naozaj u Jakeerka všimol veľmi scenáristický štýl. ale je to scenár skutočne dobrý a, našťastie, patrične beletrizovaný. Také tie fintičky, ako je hranie s ceruzkou sprevádzané citoslovciami, to ale považujem tak trochu za barličku - je to také na efekt, aj keď naozaj šikovne použité. Akosi všeobecne začínam byť trošku alergický na užívanie filmových postupov v literatúre... nemám rád hollywood a zvyčajne nemám rád ani moderné žánrové filmy... snažia sa na môj vkus za každú cenu strhnúť pozornosť a zaujať... pre mňa je to taký kapitalizmus v texte :) Ale to už odbočujem od poviedky. Podľa mňa bola naozaj dobrá, aj keď prestrelená v momente odhalenia páchateľa a jeho motívu.
24.03.2022

Terry Chrapúňzel
Ach, áno! Konverzačná komornosť a postupne hustnúca atmosféra. Presne to sa mi páčilo na tej prvej polovici. Mne sadlo dokonca aj to cvakanie perom, myslím, že to celkom pomáhalo stupňovať napätie.
Ale kdesi v polovici sa to potom zlomilo a už to nebolo ono. Možno po tom postupnom hustnutí atmosféry by to chcelo rýchlejší spád v druhej polovici, ale tam sa rozprávanie v niektorých momentoch zadrhlo.
Napríklad tento odstavec: "Tvrdý stret s realitou nás vždy prichytí nepripravených a už len predstava konfrontácie s problémom (a problémy, tie neradi riešime) nás dovedú k najpohodlnejšiemu vysvetleniu, že všetky deti predsa klamú. Komu budete veriť? Váženému farárovi? Váženému doktorovi? Či sopľavému decku?" Nejak mi to nesedí do pásma rozprávača. Z ničoho nič sa tam autor zrazu zastavil a prihovoril sa čitateľovi aby mu vysvetlil, ako to vo svete chodí, pričom to vôbec nie je potrebné.
Ďalší úsek, kde to trochu zaškrípalo, boli tie články o zmiznutí doktora Schneidera. Autor si dá záležať na budovaní atmosféry a potom zrazu zastane, aby na nás vychrlil plné znenie článkov s opisom toho, že doktor mal 180cm a že si česal vlasy doprava.
Tretí rušivý moment bola tá odbočka od utekania pred vrahom k opisu scény z prírodopisného seriálu - vo filme by to bolo možno efektné ale v poviedke, bohužiaľ, nie.
24.03.2022

Goran
Vidíš, mne sa práve tie tri, tebou menované vsuvky páčili... neboli vôbec potrebné, keby tam neboli nič sa nestane, ale dodalo to tomu zvláštny esprit. Aspoň mne sa stáva, že myšlienky aj v tých najmenej vhodných chvíľach zablúdia nečakanými smermi a hľadajú pozoruhodné analógie... trebárs aj v behu o život dravca a koristi... V správach zas autor perfektne napodobnil štýl takej tej kriminálnej žurnalistiky z čiernej kroniky. Potrebovali sme vedieť výzor doktora? Kdeže! Ale aj tak to, podľa mňa, nebolo nadbytočné, akosi to dodalo na autenticite... Ale nebudem sa sporiť, máš trefné postrehy. Ako môj kamarát vravieva: sto ľudí, sto chutí.
24.03.2022