Goran
Hodnotenie je zatiaľ len veľmi, veľmi orientačné (uvidím nakoniec, ako to na mňa zapôsobí ako celok a jednotlivé časti potom zhodnotím dokopy), ale páčilo sa mi to, príjemne ma to potešilo. Máločo mi je z fantastických krážov milšie ako klasické fantasy, a toto je fantasy najklasickejšie, alebo ako sama uvádzaš - najväčšmi fantazijné fantasy, aké sa len dá vymyslieť. A v takom nejde o nejakú invenčnosť, ale o to, ako je napísané, a je napísané solídne. Ale uvidíme, čo z toho vznikne a ako sa to ďalej vyvŕbi, nechám sa prekvapiť. Napriek tomu, že sám tento podžáner je už veľmi vyčerpaný a jeho štruktúra, ktorá je zameraná na archaickosť a archetypálnosť si nikdy ani nenárokovala priveľkú snahu o originalitu, tak to i tak na mňa spočiatku pôsobilo klišéovito, ale potom nastal zaujímavý zvrat v podobe problematického meča. Síce sa zdá, že stále to je v línii - výprava, ktorá je následne korunovaná odmenou -, ale aspoň sa to zauzľuje a prestupuje rôznymi obmenami. To však skôr opisujem charakteristiky subžánru, ktorý si si zvolila, než že by som kritizoval. Napokon, čitateľ, ktorý to má rád (a k nim patrím), dostane presne to, po čom mu srdce baží. A to je typický, podľa mňa večný, a hoci nadužívaný, tak i nesmrteľný príbeh, ktorý stál na počiatku všetkých príbehov - o vyvolenom hrdinovi, ktorý bojuje proti zlu, ktorý musí podstúpiť mnohé obete, aby zachránil druhých, a okrem slávy a hmotnej odmeny v podobe nejakého magického artefaktu, nájde predovšetkým samého seba. A naostatok tiež získa nesmrteľnosť, keďže bude ospevovaný v piesni a budú ho velebiť až do skonania vekov... a v moderných fantasy poviedkach, ktoré nie sú ničím iným než súčasnou inkarnáciou rozprávok, ktoré zas vznikli na mytologickej pôde starovekých hrdinských eposov, bájí, legiend a stredovekých rytierskych spevov, ide práve o toto. Pre dokonalý rozbor už treba azda len povolať Carla Gustava Junga, ten by nám to vysvetlil tak, že by sme len ústa otvárali :) Mne na tom imponuje večnosť tejto pradávnej príbehovej látky, možno vyčerpanosť, ale predsa len nevyčerpateľnosť takejto témy, tiež ohromná romantika, ktorú to prináša, a poetika, ktorá zo mňa zas robí malého chlapca, ktorému svietia očká pri počúvaní príbehoch o neohrozených rekoch a strašných netvoroch.
Musím pochváliť opis boja, aj keď mám pocit, že akosi prirýchlo a poľahky premohol toho draka - ale zas, vysvetlila si dobre tú príčinu a má to svoju logiku. Mohla si sa ale pohrať so spôsobom usmrtenia, to je jasná alúzia na Smauga a Beorna z Hobbita, ale aj prototypálneho Siegfrieda a Fáfnira.
Oceňujem tiež, že celé rozprávanie pôsobí ako by bolo nejakou dávnou kronikou.
Zatiaľ sa to ale len rozbieha... počkám si na ďalšiu časť.
10.10.2021
