B.T. Niromwell
Začnem nejakými jazykovými vecami a potom prejdem k deju.
Oslovenie má byť oddelené čiarkami: „Samozrejme, lovkyňa.“
Uvádzacia veta v priamej reči sa píše cez čiarku, nie cez bodku: „„Parkovať ale nevie,“ povzdychol si Rope.“ Toto si pozri, lebo to máš tak v celkom texte.
„Zahnal sa nožom a z výšky viac ako troch metrov udrel.“ Takže ich krájal na dlážke?
Niektoré vety by bolo treba prečesať, pozor na opakovanie ktorý: „Vedel, že pri jeho práci často naráža na dievčatá a ženy, ktoré lákal jeho robustný zjav ako aj sila, ktorá sa spájala s jeho prácou.“
Fopá sa píše faux pas
Napadlo mi, prečo sa rasa miniatúrnych tvorov nazýva obrami?
Čo sa týka negatív, zaoberáš sa banalitami. Ten pridlhý odsek o jej váhe sa mal odbaviť jednou vetou. Nebolo to ani vtipné, ani informačné, ani nič.
Princíp „show, dont tell“ by mal byť tvoj kamarát pri písaní. V texte by malo byť čo najmenej sucho vyrozprávaných, zrejmých faktov: „Miloval Any a aj to mu dodalo sily udržať nielen ju, ale aj ťažkú krabicu.“ Čím viac ich tam dáš, tým viac bude mať čitateľ pocit, že ho máš za blbca. Často sa ti stane, že odbehneš od témy k takým zvláštnym detailom, ktoré sú dosť samozrejmé, a pre dej či opis postavy nemajú žiaden význam: „Rope ju takmer ani nevidel chodiť pokojne. Jedine vtedy, keď niesla jedlo na tanieri, tak kráčala opatrne.“ Na čo to spomínať? Možno ešte kráčal opatrne, keď mala v ruke vajcia alebo vázu. A pravdepodobne, ak bola unavená. Ale prečo by sme to potrebovali menovať? A takej vaty je tu celkom dosť.
Rope je sympoš, Any je vrcholne nesympatická, človek až nechápe, prečo by s ňou Rope vôbec bol, ale nejako sa to trochu ku koncu uchlácholí, hoci by bolo možno fajn dať tam nejaké mini detaily na začiatok, ktoré by vysvetľovali, čo má na nej rád. Lebo, naopak, celý odsek máš venovaný tomu, ako mu vadí jej práca. Človek zaľúbený po uši do niekoho, na kom mu všetko len vadí, nepôsobí uveriteľne. Ale inak je ich vzťah cute. Omiročanky a ich údel vyvoláva zvedavosť a chuť do ďalšieho čítania. Po celý čas som si inak predstavovala, že sú to cítiace bytosti a odrazu to bolo cítiace ovocie! Celkom zaujímavý element. Ovocie sa ale neodšťavuje tak, že ho rozrežeš na malé kúsky, pritom predsa strácaš šťavu. Obzvlášť v takej hightech pôsobiacej domácnosti by človek čakal, že budú mať nejaký mega odšťavovač. Scény s nešťastným Ropeom majú šťavu, to, ako nepasuje do raja, je dobre vykreslené. Pobavilo ma najmä: „...no aj tak to všetci hltali. Muži preto, že chceli byť ním a ženy preto, že nemali na výber.“
Inak som si po celý čas myslela, že chce všetkých susedov otráviť.
Na konci si si podkopol nohy tým, že si priznal, že aj keby ju chytili, nijaké následky by z toho nevyviedli. Čiže, o čom to všetko potom bolo? Ale ako slice of life to celkom funguje, ale ak to s písaním myslíš vážne, treba popracovať na štylistike a stavbe viet, tu nepomôže iné ako veľa, veľa čítať.
02.04.2021
