Diskusia 2/2: Hlava pána botanika

Kei
Nápad a záver sa mi páčili, ale výsledný efekt zase padá na spracovaní. Nie som si doteraz istá, či mala byt poviedka humorná, alebo hororová, lebo humorná stránka nie vždy funguje, miestami sa zdá byť nasilu a hororová nie je dosť výrazná, akoby sa strácala v paródii na policajtov. A v momente, ked čitateľ nevie, ako sa má nastaviť, tak celkový dojem trpí.
Veľa z toho, čo by som vytkla aj ja, už bolo okomentované, tak by som dodala už len drobnosť - pozor na opakovanie informácií. Ak sa čiateľ v úvode, pri rozhovore s manželkou dozvie, že detektív ide riešiť bezhlavé telo, tak netreba to opakovať znova pri rozhovore s podriadeným, alebo ešte raz priamo na scéne. je to zbytočné.
13.03.2021

xius
Mas paradne nazvy! Vzdy som z nich rozciteny uplne. Aj tie napady su take bez zabran a strachu z naivity ci naopak absurdna. To je velke plus a snad ta nikdy neopusti.
Na niektore casti textu to proste chce len viac praxe. A pri tvojom tempe poviedok sa velmi nebojim, ze by si to v blizkej buducnosti nedoladil. Drzim palce aj nadalej. :)
31.03.2021

B.T. Niromwell
Prvý odsek ma pobavil a vytvoril dosť originálnu postavu, lebo ostatní známi detektívi sú posadnutí svojou prácou a doslova ju milujú, tento – nie.
„...máme tu niečo zaujímavé pre vás.“ Nie, prosím, neukončuj vety predložkou so zámenom, znie to neuveriteľne krkolomne.
Nespisovné výrazy v dialógoch pôsobia super, ale mimo prehovorov postáv si dávaj pozor. Niečo také ako „z nervov“ alebo „pozde“ musíš vyriešiť spisovnejšie.
Občas sa nájde nejaký preklep, ujde čiarka a celkom by to chcelo štylisticky prečesať, napr. „...Karolovi kúsok klesne úsmev z čakania.“
„...pred cieľom ich cesty.“ Pred cieľom svojej cesty, vždy, keď sa dá použiť svoj, má sa použiť svoj.
Po priamej reči stále opakuješ povedal, povedala, skús to nejako prestriedať.
„spadnuté líca“ asi mali byť vpadnuté.
„Boli rozhádzané všade dookola ako odpadky, ktoré sú na obtiaž.“ To na rozdiel od odpatkov, čo si odkladáme na ozdobu? Celá veta po ktoré sa môže zmazať. Podobne tuto je navyše slovo viac: „Pach bol čím ďalej, tým viac neznesiteľnejší.“
„Gabriel vydal zo seba bolestivý výkrik. Pri druhom napnutí ho Karol chytil za ruku, vytočil mu ju poza chrbát...“ Ušiel ti podmet, z tejto vety vyplýva, že Karol skrútil ruku Gabrielovi.
Tvoje postavy akosi často púlia oči alebo gúľajú očami a na takom krátkom texte to pôsobí rušivo.
Veľmi dobre funguje kontrast medzi otráveným Majským a jeho nadšeným kolegom, to ma bavilo. Škoda, že v podstate nič z toho vyšetrovania nemalo s výsledkom nič spoločné a keby sme od scény s pani Pistáciovou preskočili rovno na koniec, v podstate by sme vôbec o nič neprišli, takže ako detektívka to veľmi nefunguje. Tiež stále nechápem, na čo bol v tom byte oltár s tými znakmi, bolo by zaujímavé vidieť ten proces alebo čosi viac o Čiernej knihe botaniky, máš tam veľa cool nápadov, bolo vy fajn ich preskúmať.
02.04.2021