Dzany
Pre mňa to bolo určite fantasy, hororu som tam zachytila tak pomenej, ale možno som len otrlá z čítania všelijakých textov :D. Nápad sa mi páčil, aj rámcovanie príbehu kúpou náramku bolo fajn, takéto formálne veci ja mám rada. :) Ale aj keď je z textu cítiť, že veľa čítaš, mne sa však poviedka čítala veľmi ťažko a dosť dlho som premýšľala, čím to môže byť. Prišla som na niekoľko vecí: 1.) striedanie prítomného a minulého času v rozprávaní ti podľa mňa sem tam ušlo. Napríklad pri prvom sne po prebudení a potom aj v závere. Tyran zomieral v minulom čase, ale potom už zrazu rozprávaš bratovi v prítomnom. To ma extrémne zmiatlo a doslova som pátrala po tom, kde sa lámu scény a ako to vlastne je. 2.) dialógy sú dosť ťažkopádne a veľakrát hovoria niečo, čo vôbec nepotrebujeme počuť - napríklad teta hlavného hrdinu v telefóne, ktorá sa pýta, či netreba zavolať políciu - tú sme vôbec nemuseli počuť, rozprávač nám aj tak všetko povedal namiesto nej. Alebo otec na parkovisku, keď sa rozčertí. A na druhej strane v opisoch si dosť úsečný, človek musí čítať naozaj pozorne, aby si všetko všimol - ale to nie je na škodu, to je skôr dobre, aspoň za mňa. :) Len keď čitateľa odradíš nič nehovoriacim dialógom, ktorý nie je podstatný, tak si potom nevšimne dôležité veci v ďalšom rozprávaní. 3.) Delenie odsekov - nielen čo sa týka sna a ostatného deja, ale aj čo sa týka výrazných zvratov/udalostí v deji. Tie si veľakrát zaslúžia, aby začínali v osobitnom odseku. napríklad smrť netvora je utopená v dosť dlhom bloku textu - a ja som si ju na prvýkrát vôbec nevšimla! :-o A ešte len tak vo všeobecnosti, trochu som tiež bola zmätená z toho veku rozprávača, ktorý znie príliš dospelo. Ako keby sa mu to stalo pred tisíc rokmi a teraz rozpráva len akúsi dávnu spomienku, ktorá mu preletela v mysli - tak som si to aj predstavovala a napokon som zistila, že má len (ak dobre rátam) 17 rokov. Na taký vek bol (okrem výrečnosti a archaických výrazov, ktoré nemá americký redneck odkiaľ vedieť) značne patetický - čo sa síce môže skryť v rozprávkovom štýle rozprávania, ktorý si zrejme chcel navodiť, ale z toho ma zase trochu vyrušili opisy mimického svalstva medveďov. Čiže je dobré si vybrať. :) No a na záver už len to, že časť, keď sa pokúšajú utiecť a nestihnú to/nedá sa/prichytí ich netvor a pod. mi tam vlastne celkom chýbala. Napätie sa tu nedostavilo a ja som nemala komu fandiť. A ozaj, niekedy pozor na výrazivo, lebo pri vete: Otec sa na mňa díval a oči mu vyliezali z jamôk. som si to predstavila zrejme príliš farbisto. :)
14.01.2021
