cyberstorm
O: Napad sam o sebe mozno aj dobry, ale nesedelo mi konanie diabla ako takeho, ked bol v tele vestice - tam ju novladal? Pretoze mladika predsa ovladol hned. A ak ano, tak preco sa ho bala a utekala? Preco citala o diablovi z jeho dlane ked a bala sa ho, ak bol diabol v jej tele?
Celý čas spominas ako sa ho vestica bala. Uz od okamihu, ked si z jeho dlane precitala ze bude posadnuty diablom. Ako pred nim utekala a tak dalej. A zrazu pritom na konci pises:
"Konečne precitol. Už mienil zdúchnuť z miesta činu, ale voľačo ho zabrzdilo. Zaujato skúmal ženu a všetky jej nádory, otvorené rany, podliatiny, či vnútornosti, na ktorých nepretržite ležal. Opatrne sa skotúľal na bok, aby sa dokázal lepšie prizrieť. Vôbec ho to nedesilo, ani to nebolo odpudivé. Práve naopak – krása ľudského tela, akú dovtedy neuzrel. Ponoril dlane do orgánov, natiahol črevá, ohmatával pevnosť kožnej blany na roztrhnutom trupe. Napokon sa ale musel postaviť. Chvíľu zvažoval, či by sa zdochlinka dala ešte raz sprzniť, no napokon tú chlipnú myšlienku musel zahnať. Mal toho ešte veľa na práci. Čaká ho nový svet dakde v strednej Európe. Nový domov, priatelia, čerstvé obete. Už viac nie je tým, kto sa pred hodinou snažil vyblvať večeru a oslniť krásnu španielku. Nie, on už sa zmenil. Duch mladíka hasne dakde pod tlakom pažravého parazita. Veštica bola dobrý a tvarovateľný materiál. Lenže už sa opotreboval a tak ho musel vymeniť za nový kus. Garderóba sa spestrila o čerstvé mäsko mladíka. Už len ten drobný chobot medzi nohami musí dajako dotvoriť do veľkosti. Zvyšok tela v rozkvete a myseľ povoľná, ako dieťa v kolíske. Ani pri veštici nemal veľký problém s vymývaním mozgu. Veď napokon, ľudia sú takí krehkí a slabučkí a on je predsa Diabol. Kto by odolal..."
Znamena to teda, ze veštica mala diabla celý čas v sebe? Ak áno, tak ju neovládal tak, ako ovládol na konci poviedky mladíka? Čo je ale asi v rozpore s: "Veštica bola dobrý a tvarovateľný materiál." Zasa ak ju ovládal, tak prečo pred mladíkom utekala a čítala z jeho dlane o diablovi?
Rovnako tam nesedí ani vešticine zariekanie: "„In nominePartisetFiliietSpirituss ancti...“ veštica drmolila ústami modlitbu, zatiaľ čo krivo zazerala na mladíka. Občas sa prežehnala a znova vyhrabala čerstvé verše."
02.07.2020
