Diskusia 1/1: Žena od jazera - Cestovateľ

Fantastická poviedka 3.
kolo

Diskusia

Kei
Koncept poviedky a základná idea je pekná, v závere som sa trochu stratila, pretože som cestou neustriehla kto je s kým spriaznený a do ktorej doby patrí, tých postáv tam bolo dost vela.
Čo by som vytkla je spracovanie. Určite by text potreboval rozsiahlejšie štylistické úpravy. Jednak je formulácia viet trochu prvoplánová, jednak by to chcelo škrtať. Tým by sa aj text skrátil, pretože sa v ňom často duplikovali informácie. Niektoré detaily o postavách by sa dali vyškrtať úplne, pretože pre základný dej boli zbytočné. Tým by získal na dynamike
Dosť rušivo pôsobilo striedanie rozprávača - poviedka začala v tretej osobe, potom prešla do prvej osoby z pohľadu Jozefa a zrazu po hviezdičkách čítame “stála som” a zisťujeme, že tu je rozprávačom Eva, ktorá sa zase v polke textu ocitá v tretej osobe a najbližšie “ja som” je zase Jozef.
No a už len na okraj – gramatika 😊
13.04.2020

B.T. Niromwell
Táto poviedka začala zaujímavým úvodom postavy, človek naozaj chcel vedieť, kto je to zač a čo sa bude diať, ale s tak obrovským počtom logických kopancov už od prvého odseku, že si tento príbeh vlastne sám odkopol stoličku spod zadku. Text vyvoláva obrovské množstvo otázok, nad ktorými by sa čitateľ vôbec nemal pozastavovať. Na začiatku hlavný hrdina zistil, že sa volá Jozef Trase – dovtedy nevedel, ako sa volá? Nemal žiadne meno, prezývku? Ok, určite mal, i keď sa to nikde nespomína, ale chcelo by to trochu viac info o hlavnej postave, než spolu s ním začneme riešiť záhady. Ďalšia otázka, ak uvidel spis s menom, ktoré dovtedy nepočul, a dátumom narodenia, ktorý je podľa neho samého iný ako jeho, ako si vôbec ten spis spojil sám so sebou? Nájdem spis s náhodným menom a náhodným dátumom narodenia, určite je môj! Občas používaš zvláštne výrazy – spis je označený razítkom so zvláštnym číslom: čím bolo to číslo zvláštne? Poznáme 10 číslic, a tie vytvárajú nespočet kombinácii, s použitím stále tých istých čísel, nijaké výrazné prekvapenie sa tam konať nemôže.
Od začiatku si myslím, že sa dej odohráva v súčasnosti, v našom svete, kde sa cestovatelia skrývajú pred odhalením, ale niekde pri konci zisťujem, že svet je skoro celý zničený, Jozef hovorí: „Podľa mňa mi vesmír dal možnosť, aby sa v budúcnosti narodil človek a vynašiel liek- spôsob, ktorý by ozdravil planétu“ – ale netuším, od čoho ju treba ozdraviť a už vôbec netuším, ako na niečo také, že on má vynájsť liek, pričom k ničomu takému neinklinuje, vôbec prišiel?
„Keď mal osemnásť, sirotinec ho poslal na technickú univerzitu. Vybavili mu plné štipendium.“ -odkiaľ by mal na to sirotinec peniaze? Prečo by to robil? Jozef sa pozastavuje nad mnohými vecami, prečo ho uniesli atd, prečo to hlavnému hrdinovi neprišlo divné? Obyčajne, keď opúšťa človek sirotinec, dostane nejaké štátom stanovené vreckové a pápá s Pánom Bohom.
Hovoríš, že sa vo väzení s nikým nestýkal, a potom, že „Všetci sme boli neustále sledovaní.“ Ako to vie, keď sa s nimi nestýkal? A potom zasa spomínaš nejakých chalanov, čo pozerajú film, tak to s tým nestýkaním sa si asi len zabudol vyhodiť.
Major číta v mysli človeka, o ktorom predpokladá, že vie čítať myšlienky, ale pritom si zabudne zablokovať svoje vlastné – to mi príde ako veľmi amatérsky ťah.
Keď je Jozef v byte, všade okolo neho sú kamery, ale nikto sa neobťažuje pozrieť si záznamy z nich a ani nikomu nevadí, ak ich náhodou vypne.
Keď sú na lodi, kapitán dostane správu. Ako? Sú v strede oceánu, vyslovene sa tam píše, že sú priďaleko od pobrežia, aby sa vrátili. Holuby nie sú drony, aby ho našli na otvorenom oceáne, a na dymové signály je asi priďaleko. A potom príde to úplne najlepšie, plavíme sa Ameriky na Barbados cez Afriku. Barbados je v Karibiku, Karibik je medzi Južnou a Severnou Amerikou, prečo sa tam plavíme cez Afriku?
Vidno, že sa snažíš rozvíjať vzťahy medzi postavami, rozhodne sa tam niečo deje, hľadajú si k sebe cestu, majú pochybnosti a váhania, to je fajn. No aj tak mi príde trochu rýchlo, ako sa Jozef otrasie zo smrti svojej prvej milej a hneď sa zavesí na ďalšiu. V určitej pasáži hlava rodiny opisuje, ako zmasakrovali jeho najbližších a ukončí to slovami: „a to je asi z mojej strany všetko“ – to je úplná šupa. Taký prejav sebaovládania a diplomacie by som čakala možno od nejakého britského majordóma v americkej komédii, ale nie od farmára, čo prišiel o rodinu.
Eva je dobrá postava, určite najlepšia, čo tam je. Má riadnu backstory, dobrý vnútorný svet, vidno jej osobný rast. Tálovestory je síce akási rýchla, ale budiš. Keď sa jej rozpadala rodina v starom svete, to bola moja najobľúbenejšia pasáž. Ale jej prerod je na druhej strane veľmi zvláštny. Iná postava o nej hovorí: „Viem, že nie je na zemi väčšia sila ako rozhnevaná žena , ktorá bráni svoje potomstvo.“ – na margo toho, že ochráni detí, ktorých sa ujala. Je to zvláštne, keď si spomenieme, aký zlý mala vzťah ku svojim vlastným deťom: „Občas mi volali a pozývali ma ,aby som ich prišla navštíviť, ale ja som cítila, že to nemyslia úprimne a tak som ich pozvanie odmietala.“ Vidno tu úplnú rezignáciu na vzťahu pracovať, hoci deti sa snažia a volajú, ona nič. A zrazu je ukážková matka deťom, ktoré sotva pozná.
16.04.2020

B.T. Niromwell
Po jazykovej stránke je tu veľa preklepov, a neraz vtipných. Výr s tvrdým ý je vták, pozor na to. „loď dávala signál na odpľutie“ – to je super :D
Štylistika: „začne sa pohon na teba“
Zmena uhlu pohľadu ma spočiatku iritovala, ale potom som ju brala ako experimentálny prvok a nie je to úplne najhoršie. Ale najprv by bolo dobré neexperimentovať až tak divoko a zapracovať na zvládaní konvenčnejších pravidiel textu.
Opakujú sa ti slová: „Nebudeš nič čítať!“ Vzal mi papier a držal ho tak, aby som nemohol čítať.“ „Súhlasila by som aj keby mi povedala, že musím nechať polovicu aj tak by som súhlasila.“
I keď vyrastal v sirotinci nenašiel sa nik, kto by ho adoptoval. – toto súvetie si neodporuje, prečo je odporovacom súvetí?
“Všetko sa so mnou točilo a ja som si v mysli neustále opakoval vetu. „Chcem byť preč, chcem byť na pokojnom mieste, kde môžem slobodne dýchať!“ Mal som tuho zatvorené oči.
Neviem koľko ráz som vyslovil túto vetu.” – tak teraz neviem, či si tú vetu hovoril len v mysli alebo nahlas.
Toto bolo ku konkrétnym veciam, čo sa týka všeobecného dojmu, mám pocit, akoby sis a veľmi ponáhľal. Určite máš trpezlivosť napísať dlhý text, ale asi ti chýba trpezlivosť na vybudovanie dejových línií, aby sa mohli naplno rozvinúť. Pri každej scéne tlačíš na pílu, buď to musí byť násilie, smrť, osudová láska, nepriatelia prišli, nepriatelia odišli, nová postava, zrada…. To všetko vynikne, len ak tomu prípravíš pôdu. Lebo takto v podstate nevieme kto ako prečo a kde, autor sa občas musí povenovať aj týmto “nudným” veciam. Boli tam nejaké fakt dobré nápady, ako ten zub, to bolo take úžasne akčné :D Aebo vnútorný svet Evy, ako som už spomínala, Babu Anna a jej domov, útočište cestovateľov, lenže aj to odišlo niekde do dža, lebo si tomu nedal dosť priestoru. Chcelo by to vrátiť sa k základom, jedna dejová linka, alebo dve, pár postáv, úvod - zápletka - vyvrcholenie - obrat – rozuzlenie. Treba popracovať na dialógoch, opýtaj sa sám seba: povedala by toto žena v strednom veku? Povedal by toto človek, čo práve stratil rodinu? A vela, vela čítať, aby si nachytal štylistiku aspoň do oka-ucha, ak sa it nechce študovať teóriu.
Bola by som veľmi rada, aby sa k tomu vyjadrili aj ostatní hodnotitelia, obzvlášť tí, čo dali tejto poviedke vyššie hodnotenie, myslím, že by to bola zaujímavá diskusia.
16.04.2020

Monika Kandriková
Ľutujem, ale toto som nedočítala - príliš dlhé a príliš triviálne. Bolo to ako kráčať po ojazdenej asfaltke púšťou. Azda tam nebol jediný nápad, kvôli ktorému by sa oplatilo zastať a obzrieť si ho. Iba ak má má autorka menej ako šestnásť tak si zaslúži potľapkanie po pleci.
17.04.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami