B.T. Niromwell
Páčia sa mi mená a celkovo vytvorenie akéhosi snového mýtického sveta, Kafshë som si vedela živo predstaviť. Škoda, že niektoré veci nie sú opísané vôbec, ako napríklad hlavné postavy a prostredia (okrem planéty, kde žije Titánka). V podstate neviem, o aký druh sveta sa jedná, napríklad keď sa Kráľ s Temným pánom presunú na planétu, prídu cez nejaký portál, hviezdnou loďou, priletia na nejakých tvoroch? Všetko sa to vznáša v mystickom opare, čo môže byť na jednej strane dobre, no na druhej tam vymenúvaš množstvo detailov, ktoré by si zaslúžili vysvetlenie. Ku koncu napríklad buduješ napätie na veciach, čo čitateľovi nie sú známe. V jednej z vrcholných scén hrdina hovorí: „priamo z jeho celého tela vyšlo päť oslňujúcich lúčov energií - Bielej, Temnej, Elementárnej, Sivej a Kozmickej“. Bolo by úplne super, keby si pritom čitateľ povedal, aháá, to je ale super, tento hrdina je aký úžasný, že sa mu to podarilo! Ale takto by mohol rovnako povedať enten tiki tri špendlíky a nič by nám to nepovedalo, lebo čitateľ o týchto energiách nevie zhola nič. Hlavný hrdina očividne prešiel zložitou cestou, ale čitateľ ju nepozná, vidíme ho už len ako prechádza cieľovou čiarou. A tu mi napadá otázka, je dôležitejšia cesta alebo cieľ? Táto poviedka na mňa pôsobí ako obraz, výjav ako hrdina poráža titánku Kafshë, zobrazenie cieľa, a ako obraz je to určite pôsobivé. Lenže pri vizuálnom umení by sme celý obraz uvideli naraz, tu ho odkrývame po riadkoch, v podstate sa jedná o akýsi dlhý, i keď veľmi dynamický, opis. Moment, ktorý by udržal čitateľovu pozornosť, akási zápletka, prichádza až na úplnom konci. Práve vyrozprávania cesty hrdinu by pomohlo pripútať čitateľa viac k deju a stotožniť sa s hrdinom. Takto sa rovno stretávame s hrdinom, ktorý je najmocnejšou bytosťou univerza, s čím sa stotožňuje naozaj ťažko, obzvlášť, ak neviem, akými silami disponuje. Priepasť medzi hrdinom a čitateľom sa prehlbuje napríklad v tomto vyhlásení: „Takto nazývaš svoje beštiálne zabíjanie, alebo by som mal radšej povedať vysávanie magickej energie?“ Z tejto gradácie vyplýva, že pre hlavného hrdinu jeho vysávanie magickej energie horším prečinom ako beštiálne zabíjanie, bežný človek by to vnímal opačne. Po dejovej stránke som celkom nepochopila, prečo je odrazu možné skončiť vojnu, ktorá trvala celé generácie. Na konci obe strany súhlasia, že mier je veľmi dôležitý, ale nie som si istá, čo smrť titánky v tomto smere zmenila. Čo sa týka štylistiky, občas sa mihne nejaká chyba, občas sa stratí vo vete zmysel, napríklad: „Aký je zmysel tejto vety: navyše ku Kafshë sa nikdy nedostaneš bez toho, aby si to prežil“. Občas sa nájde čechizmus (Naprostú). Veľké plus po jazykovej stránke sú pre mňa mená, krásne dokresľujú atmosféru.
28.02.2020
