B.T. Niromwell
Pekná lyrika, niektoré pasáže sú skvelo vyšperkované, napríklad toto je mega: „hlas mala drsný a chrapľavý, nehodiaci sa k jej jemným črtám. Akoby v nej žilo niečo prastaré. Akoby bola len krehkým, trblietavým obalom toho, čo v skutočnosti drieme pod povrchom .“ I keď sa nájdu perly aj z opačného póla: „akokoľvek nevysvetliteľne mu to samému pôsobilo.“ Občas tu máš rozkúskované výpovede. Napríklad v proroctve sú neúplné vety ako: „Tam kde statné stromy, zapustia korene a vykvitnú lúky rozľahlé, rieky zurčiace a vtáky spievajúce.“ Neviem, čo sa TAM vlastne stalo. Krátke vety sa používajú na zvýšenie napätia, ale musí byť v nich dokončená myšlienka. Podobne neoddeľuj uvádzacie vety ako osobitnú vetu ako napr: Ticho preriekol. Občas vynecháš čiarky a ujde nejaký plurál nominatívu s ypsilónom, tiž máš niekedy prvé slabiky slov oddelene, to treba vychytať v poslednej fáze. Tiež ti občas ujdú čechizmy (popadnúť dych). Občasné archaizovanie tu nesedí, netreba tlačiť na pílu, obzvlášť čo sa pátosu týka.
Dej je tu pomerne zahmlený, teda aspoň čo sa týka proroctva a pôvodu hlavnej postavy. Popravde neviem, čo sa vlastne na konci stalo, hoci to bol veľmi pôsobivý obraz😊
V spomienkovej sekvencii sme sa vôbec nedozvedeli, prečo ju chcú ľudia zabiť. Iba preto, že zistili, že niečo neprirodzené žije v lese? Chýb mi tam akési vysvetlenie, určite to nemohlo byť iba tým, že videli sme ženu v lese, poďme les (ktorý v živote dedinčanov musí zohrávať určitú úlohu a zapáliť ho by bolo pre blízku dedinu nebezpečné) spáliť.
Romantická dejová línia funguje lepšie, hoci je trochu humorné, ako na začiatku Yanis zmätene pobehuje pod okienko a je zvláštne, že na ňom opisuješ práve to, ako sa bezprostredne raduje, keď mu má umrieť milá, ale inak to klape. SPOILER: Len by som sa vyhla „klamaniu“ čitateľa že ich prvý a posledný bozk, keď už o pár riadkov nasleduje ďalší.
04.01.2020
