Diskusia 1/1: Podivné kvety v záhrade Olivera Rockfielda

Diskusia

B.T. Niromwell
Mne táto téma sadla. Atmosféra anglického vidieka, vôňa jakobínskej záhrady... Dokonca musím povedať, že téma bola pomerne originálna. Páči sa mi spôsob spracovania, o ktorý sa autor usiluje, úplne chápem, kam tým mieri, aj keď zatiaľ len mieri (odporúčila by som čítať veľa Jane Austinových, ale podľa genderovej stereotypizácie to asi nebude podľa jeho gusta, tak by som mohla odporúčiť anglické detektívky, hoci aj seriály, aby si vychytal jazyk). Štylistika je tu miestami silená, ale ako povedal klasik, remeslo sa dá vždy naučiť, tak hlavne veľa píš.
01.12.2018

B.T. Niromwell
Problém totiž je, že tie svoje metafory máš riadne vymakané, ale keď príde na bežnú reč, akoby si sa na to... no. A skôr sa stretávam s opakom, ale občas ti chýbajú slovíčka. Príklad: **„Áno? Deje sa niečo?“ Musím sa kontrolovať. Keď som ho zvýšil naposledy, poslali ma na izoláciu.** Očívidne tu chýba slovo *hlas*. Neriešila by som, ale ono sa to tu stáva viackrát. Na tento neduh bude asi najlepšie nechať poviedku odležať a prečítať si ju o pár dní, keď už mozog nebude dokončovať vety za teba, keď si ich budeš čítať, ale reálne uvidíš chyby. Ja, večný nepriateľ deadlinu, mávam podobný problém.
01.12.2018

B.T. Niromwell
SPOILER: Čo sa týka dejovej linky, keď to začalo s mačkou, v úvode sa spomínali vraždy, tak okej, bolo jasné, že začne zabíjať, ale ako došlo na Henryho? V úvode sa zdá, že ich záhrada zbližuje a majú dobrý vzťah, potom je tam zrazu poznámka, že otec radšej robí hocičo iné, ako s ním trávi čas, a zrazu ho pravdepodobne zabil a človek vôbec nechápe prečo. Popravde, už ten skok od mačky k človeku je dosť veľký. KONIEC SPOILERU. Motivácia postáv je veľmi dôležitý prvok, robí príbeh uveriteľným, čitateľ sa vďaka nej môže s postavou stotožniť a obzvlášť v krátkych literárnych dielach, ako je poviedka, je to o to dôležitejšie, lebo autor nemá čas vykresľovať ktovieako charaktery na sto strán, tak je to často jeho jediná zbraň, aby čitateľa postava zaujímala. Povedala by som, že si na dobrej ceste, len treba dôjsť do cieľa. Teším sa na ďalšiu poviedku.
01.12.2018

YaYa
Mne sa to ťažko vnímalo. Kopia sa tam polovetné konštrukcie. Ono nie je zlé ich používať, ale keď ich je priveľa, sťažujú čítanie, lebo vety sú potom prepchaté informáciami až na prasknutie a čitateľ sa stráca. Napríklad tu som to čítala trikrát, kým mi došlo, že vydesená nie je krv: "Množstvo krvi, tak šokujúce že zranený skoro omdlel, si vyžadovalo ošetrenie jednou zo služobníčok, na smrť vydesenou krvou ktorá špinila obväzy".
07.12.2018

YaYa
Alebo tu: "So šialeným výkrikom vyskočil Oliver skrz okno, nevšímajúc si ostré črepy ktoré tak na seba zhodil, niektoré zasekávajúc sa mu do chrbta." Druhý prechodník je použitý vyslovene nesprávne, gramaticky by mal byť jeho podmetom Oliver, ale významovo sú to črepy, takže to nesedí. A ak to nesedí, ruší to pri čítaní, vytrhne z deja a ja chcem čítať príbeh, nie lúštiť príčasťovo-prechodníkovú krížovku. Určite to po sebe čítaj, najlepšie aj nahlas, v ušiach máme jazyk často zafixovaný lepšie ako v očiach. A ja by som odporučila aj trošku zjednodušiť vyjadrovanie.
07.12.2018

.