Mám za sebou druhý deň Phoenix Comiconu – a je mi stále jasnejšie, že nestíham. Nie som na všetkých prednáškach, na ktoré by som rád šiel, nemám toľko bubáčikov, aby som si mohol kúpiť autogram každého jedného herca, ktorého mám rád, kým prebehnem z jedného konca tohto conu na druhý, nechcem ani pomyslieť na to, koľko super vecí sa udeje čisto iba na chodbách, kde práve v tejto chvíli nie som.

Celé to začalo pred 20 rokmi, kedy som ako násťročný na obrazovke (vtedy to bolo na nemeckom satelitnom kanáli Pro7) uvidel upútavku na nový scifi seriál. Volal sa Babylon 5 a mal na tú dobu neuveriteľné špeciálne efekty, zaujímavé nové mimozemské rasy. Nebol to Star Trek, do ktorého som sa akosi nikdy nevedel zažrať. Upútavka končila sloganom. „Science-fiction bolo včera.“ A mne zakaždým naskakovali zimomriavky.