Pozrite, akí sme na vás na scifi.sk dobrí a milí – pozreli sme si Slice, aby ste vy nemuseli.

Ak ste už mali tú česť vidieť trailer, určite ste si všimli, že tvorcovia sa pokúšajú oživiť hororové komédie v duchu osemdesiatych až skorých deväťdesiatych rokov na štýl Ghostbusters alebo skôr Jacksonovho videoklipu Thriller, odkiaľ podľa mňa pochádza inšpirácia na minimálne 99,99% tohto filmu. Retro atmosféra je tu však akási zmätočná. V prvom rade – prečo? Prvá scéna je úplný hardcore, ktorý pôsobí ako socialistická reklama na Zemplínsku Šíravu, ale, nedá mi zopakovať, prečo? Veď celý dej sa úplne očividne odohráva v súčasnosti, funguje internet aj smartfóny, tak prečo niektoré postavičky vyzerajú ako vystrihnuté z BravoGirl? Uznávam, niektoré postavy vyzerajú naozaj efektne, ale... prečo?

Možno je ale nefér porovnávať reálie filmu Slice s našimi, pretože dej sa odohráva v inom svete – vo svete, kde ľudia žijú bok po boku s duchmi, vlkolakmi a bosorkami. Hoci ostatných menovaných si vo filme priveľa neužijete, duchov si všimnete okamžite. Sú to tí pomúčení, bieli, s kruhmi pod očami. Inak som vôbec nepochopila princíp ich „duchovstva,“ pretože nevedia prechádzať cez stenu, je možné ich omráčiť a objednávajú si pizzu. Dokonca sú niektorí z nich zamestnaní, ale nie všetci. Väčšinu duchov ľudia zatlačili do ghetta a miestny klan šialených ženských a la Spanish inquisition sa im snaží pripísať vraždu poslíčka miestnej pizzérie. Jedna z hlavných postáv, strašne cool Astrid, to z nejakého dôvodu berie osobne a chce zistiť, čo je za tým. Ďalšia z hlavných postáv, novinárka Sadie, ktorá vyzerá ako Harry Potter, to chce zistiť tiež, pretože je novinárka a túži objaviť niečo veľké. Tretia hlavná postava, vlkolak, bojuje s obvinením zo strany polície... Vskutku, je ich tu mrte, celá plejáda klišé: sebecký majiteľ reštaurácie, pokrytecká krasotinka, dobrý a zlý policajt, policajt, ktorému vlkolak zabil otca, úplatkársky starosta, čierny drogový dealer... Film má osemdesiat minút, takže si asi viete predstaviť, že o žiadnej z postáv sa v podstate nič nedozviete, lebo, proste, nie je času. Napriek tomu predpokladám, že Astrid je hlavná postava, lebo má najlepší účes, najviac spomalených záberov a kamera ju stále berie zozadu.

Samotný príbeh je klasická story o hľadaní toho zlého v meste, kde vedľa seba žije priveľa odlišných tvorov na to, aby žili v mieri a bez predsudkov. Dôležitú úlohu morálneho ponaučenia hrá však aj časť, kde sa hlavné postavy snažia presvedčiť jedného spomedzi seba, aby sa spamätal a konečne začal zabíjať. Ehm. Keď si odmyslíme toto zvláštne posolstvo, ku koncu film naberá grády, aj po príbehovej, aj po vizuálnej stránke, dokonca pribúda vtipných scén. Posledná scéna je dokonalá, to hovorím s rukou na srdci. No nech sa vám ktokoľvek snaží nahovoriť čokoľvek, nenechajte sa oklamať – tento film nie je komédia. Aspoň nie smiešna. Ale strašidelný horor to tiež nie je.

Boh vie, že mám dobré béčko rada a už z princípu okamžite zháňam čokoľvek, čo niekto zhejtí – a tak sa dalo očakávať, že čo nevidieť padne kosa na kameň a narazím si čumák o nejakú blbosť. Nuž, rozhodne nemôžem povedať, že by bolo na Slice všetko zlé, to rozhodne nie. Za najlepšie momenty považujem občasnú peknú prácu s kamerou, nádhernú scénu, ako duchovia terorizujú ľudí, ducha pracujúceho v pizzérií, postavu upratovača a objavenie pekla. A treba uznať, že aj názov filmu v origináli je krásny. No na druhej strane, duchovia vyzerajú akoby cast našli na karnevale na základke, vlkolakov kostým vyzerá ako z Thrilleru a škúli – a nedá sa to nevidieť. Ak to chcelo byť vtipné, nebolo, to by muselo byť vo filme viac vtípkov, aby podobné veci zapadli.

Problémom je filmu Slice je jeho podpriemernosť. Neprináša svetu nič nové a aj to staré, ktoré sa očividne snaží oživiť, nefunguje – a to nehovorím len o duchoch.