Matrix bol akousi poslednom symbolickou bodkou za storočím filmového sci-fi a zároveň zvestovateľom novej doby, v ktorej sa všetko zmení. Táto zmena paradoxne nepriniesla žánru očakávané oživenie a revolúciou. Štúdia idú na istotu a originálnych veľkofilmov v štýle Terminátora či Matrixu sa dočkáme len ťažko. Štafetu zaujímavých a nápaditých filmov tak preberá zväčša nezávislá a nízkorozpočtová produkcia.

Dozvuky rokov deväťdesiatych ešte badať v Čiernočiernej tme (2000). Nízkorozpočtové béčko nielenže objavuje postavu Riddicka, ale svojim prvotriednym technickým spracovaním sa zaraďuje medzi kultové sci-fi, minimálne v žánri sci-fi hororu. Epické pokračovanie Riddick: Kronika temna (2004) už bohužiaľ zaznamenáva len vlažný úspech a plánovaná trilógia sa zatiaľ odkladá. Cela (2000) z podobného súdka sa taktiež vyznačuje úchvatnou vizuálnou stránkou a nápadmi. Rovnako zaujímavou je aj Verhoevenova variácia na neviditeľného muža. Muž bez tieňa (2000) je prenesený do modernej doby a dostáva vedecký nádych, zlo zakorenené v človeku ostáva stále rovnaké. Dvojica filmov Misia na Mars (2000) a Červená planéta (2000) sa pokúšajú priblížiť cestu na túto planétu, ale aj napriek snahe o realistické vesmírne sci-fi sa im nedostáva pozornosti a hlavne druhý zmienený film končí ako totálny prepadák. Svet podľa Prota (2001) je zvláštnym, minimalistickým príbehom, niekde na pomedzí drámy a rodinného filmu, s perfektnými hereckými výkonmi o mužovi, tvrdiacom, že je mimozemšťan. Evolúcia (2001) je zaujímavou, vcelku vlažne prijatou komédiou o zvláštnych účinkoch meteoritu dopadnúceho do arizonskej púšte. Komédia S1m0ne (2002) zase stavia na originálnom príbehu virtuálnej herečky, ktorá - aj keď v skutočnosti neexistuje - zažíva vo filmovom svete obrovský úspech a slávu. Z kategórie podivných filmov prichádza žánrová fúzia romantického filmu, sci-fi a trileru Vanilkové nebo (2001), ktoré je americkým remake-om španielskeho Otvor oči (1997). Do podobného žánrového mixu možno zaradiť aj americký Solaris (2002), v ktorom sa Steven Soderbergh podujal na neľahkú úlohu po tridsiatich rokoch opäť sfilmovať slávny Lemov román. Sympatická snaha aj napriek nesporným kvalitám filmu bohužiaľ nebola korunovaná úspechom. Angličan Danny Boyle prichádza s nezávislým postapokalyptickým zombie snímkom O 28 dní... (2002), aby o pár rokov neskôr vyrukoval s chuťovkou pre sci-fi fajnšmekrov s majstrovskou audiovizuálnou stránkou a prepracovanými postavami - Sunshine (2007). Z Veľkej Británie pochádzajú rovnako depresívni Potomkovia ľudí (2006) s originálnym námetom a zaujímavým sociologickým rozmerom.

Populárny nezávislý snímok Equilibrium (2002) kopíruje dystopickú víziu totalitného štátu s kvalitnými akčnými scénami vo svete, kde je akýkoľvek prejav emócií trestaný smrťou. Nezávislý nízkorozpočtový Donnie Darko (2001) s podivuhodným príbehom a lynchovskou atmosférou si vyslúži kultový status, aj keď určite neosloví každého. Oveľa lepšie čo sa týka pozerateľnosti je na tom Pozemšťan (2007), ktorý je unikátnou konverzačnou drámou, medzi mužom starým 14 000 rokov a jeho kolegami, vysokoškolskými profesormi. Osudový dotyk (2004) je prepracovaným sci-fi trilerom točiacim sa okolo nezvrátiteľného osudu a cestovania časom s brilantnou záverečnou pointou (pozerať len director’s cut!). Ako blesk z jasného neba prichádza District 9 (2009) s perfektným tempom a akčnými scénami, kombinujúci množstvo prvkov z viacerých známych sci-fi filmov. Skutočnou perlou nezávislej kinematografie je Mesiac (2009), minimalistický film s jediným hercom očaruje hlavne sugestívnym spracovaním a inteligentným príbehom. Pandorum (2009) sa zase hlavne vďaka technickému spracovaniu a prepracovanému vizuálu zaraďuje medzi vesmírne klasiky typu Horizontu udalosti.

Výplata (2003) hongkongského akčného majstra Johna Woo predstavuje jeden z ďalších príbehov podľa poviedky Philipa K. Dicka o reverznom inžinierovi, ktorý sa po vymazaní pamäte snaží odhaliť pravý pôvod svojej poslednej zakázky. Dickov Temný obraz (2006) na filmové plátno prenesie podivín Richard Linklater za použitia spätnej animácie nafilmovaných záberov podčiarkujúcej rovnako netradičný príbeh. Francúzska Renesancia (2006) síce nespĺňa svoj cieľ byť animovanou verziou Blade Runnera, ale stále ostáva vizuálne originálnou a mimoriadne zaujímavou future noir detektívkou. Aj napriek unikátnej technológii za použitia živých hercov vsadených do počítačom generovaného sveta Svet zajtrajška (2004) prepadá, zatiaľ čo technicky rovnaký, príbehom značne prekombinovaný a nekonzistentný japonský Casshern (2004) zožne úspech doma aj v zahraničí. Ostrov (2005) Michaela Baya oplýva jeho obvyklou technickou dokonalosťou a veľkoleposťou, úspech jeho ostatných filmov ale nezožne. Rozporuplná V ako Vendeta (2005) so svojou podivnou víziou totalitnej spoločnosti neosloví každého, zato kúzelnícky triler Dokonalý trik (2006) v rovnako dokonalej réžii Christophera Nolana svojim napätím a príťažlivým námetom zaznamenáva široký divácky ohlas. Netradičnou romantickou sci-fi básňou je snová Fontána (2006), ktorá je vizuálne opojnou meditáciou na tému lásky a smrteľnosti. Hmla (2007) je príťažlivým sci-fi hororom so sociologickým presahom, Grindhouse: Planet Terror (2007) zase poctou pre brakové filmy sedemdesiatych rokov. Som legenda (2007) je tretím a najúspešnejším spracovaním rovnomennej novely o vedcovi prežívajúcom v postapokalyptickom svete a určite zaujme aj pozoruhodne dospelá pixarovka Wall-E (2008).

Katastrofické sci-fi pokračujú nie veľmi úspešným Jadrom (2003) o výprave, ktorá má za cieľ znovu rozbehnúť rotáciu zemského jadra. S podobne absurdným námetom prichádza aj majster filmovej likvidácie ľudstva Roland Emmerich. V Dni po tom (2004) nám ukáže, že doba ľadová môže prísť takmer na počkanie a taktiež, že majský kalendár neklame a v roku 2012 (2009) nás naozaj čaká koniec sveta. Ako to už pri jeho filmoch býva, absenciu logiky nahradzujú famózne efekty a spracovanie. Cloverfield (2008) je pohľadom na katastrofu zo strany skupinky ľudí snažiacej sa prežiť v New Yorku postihnutom vyčíňaním obrovského monštra. V podobnom nastavení sa odohráva aj remake Vojny svetov (2005) Stevena Spielberga, občas síce označovaný za zbytočný, atmosféru mu však uprieť nemožno. Spielberg prekvapuje aj svojou A.I. Umelou inteligenciou (2001). Dojímavý príbeh o robotickom chlapcovi, ktorý sa chce stať človekom, aby sa mu dostalo lásky, sa snažil neúspešne sfilmovať aj Stanley Kubrick. Spielberg ho však pojal viac dobrodružne a otvorene, s pre neho typickým záverom. Napriek tomu sa jedná o unikátne filmové dielo, podobne ako jeho ďalší projekt Minority Report (2002) vychádzajúci z poviedky Philipa K. Dicka o policajtovi budúcnosti, ktorý sa sám stane obeťou systému umožňujúcemu nazrieť do budúcnosti a potrestať páchateľa zločinu ešte skôr ako ho vykoná. Ďalší filmový sci-fi guru Alex Proyas prináša dokonalú kombináciu akčného filmu a intelektuálneho sci-fi Ja - robot (2004). Myšlienky Isaaca Asimova zabalené do moderného kabátu najmodernejších efektov a dokonalej akcie si tak našli nebývalo široké publikum. Jeho Štvrté proroctvo (2009) je už prijaté rozporuplnejšie, hlavne vďaka podivnému koncu. Svojim námetom a hororovým nádychom sa ale rozhodne radí k nezabudnuteľným filmom.

Videoherné adaptácie pokračujú Resident Evilom (2002), ten aj keď s vlažným úspechom a len voľnou inšpiráciou rovnomennými hrami, rozkrúti aj na filmovom poli úspešný kolotoč s dvoma ďalšími pokračovaniami. Votrelec vs. Predátor (2004) je na tom podobne, herných fanúšikov sklamáva ešte viac a jeho, po všetkých stránkach odfláknuté pokračovanie zabíja tejto sérii asi posledný klinec do rakvy. Doom (2005) podľa kultového herného sveta končí rovnako, keď sa nedarí preniesť jeho temnú atmosféru priamo do filmu. Final Fantasy: Esencia života (2001) sa svojho času pýšila najrealistickejšou grafikou, ale vďaka sterilnej réžii a nevyužitému potenciálu končí ako prepadák. Japonské 3D anime Final Fantasy VII: Advent Children (2005) sa naopak drží hernej predlohy a technické možnosti využíva dokonale. Vďaka tomu sa minimálne vo svojej rodnej krajine stretáva so značným úspechom. „Majster“ filmov podľa počítačových hier prichádza v nemeckej reinkarnácii Eda Wooda. Uwe Bollovi sa vďaka diere v nemeckom daňovom zákone darí natočiť niekoľko brakov, ktoré si podobne ako Woodove filmy nachádzajú divákov len medzi fanúšikmi brakových filmov.

Naproti tomu komixové adaptácie sa zdajú byť mimoriadne úspešnými a vďaka tejto istote sa s nimi roztrháva vrece. Čo to naznačujú už vydarení X-Meni (2000) o spolku mutantov chrániacich ľudstvo pred ich samotnými, ktorí sa čoskoro menia na trilógiu. Najlepším dôkazom úspechu komiksoviek je Spider-Man (2002), ktorý láme všetky divácke rekordy a aj on sa postupne vyvíja do trilógie. Lavína komiksových postáv prichádza a skoro každý známejší superhrdina sa razom ocitá na filmovom plátne. Niektorí z nich menej úspešne: Daredevil (2003) so spin-offom Elektra (2005), skupinová Liga výnimočných (2003), infantilný G.I. Joe (2009), či už tretí krát a stále nie veľmi úspešne sfilmovaný Pomstiteľ (1989, 2004, 2008). Iní si udržiavajú celkom prijateľnú kvalitu a stávajú sa populárnymi minimálne v radoch komiksových fanúšikov: vizuálne vyšperkovaný Hellboy (2004) Guillerma del Tora, ktorý si vyslúži aj pokračovanie, podobne ako komiksovo kvalitne prevedený Hulk (2003) s o niečo akčnejšou verziou Neuveriteľný Hulk (2008). Nájdeme tu ale aj unikátne filmy, či už kvalitou, alebo komerčným úspechom. Reštart Batmanovoskej série Batman začína (2005) sa stretáva s uznanlivými reakciami, zatiaľ čo pokračovanie Temný rytier (2008) zaznamená obrovský úspech na všetkých frontoch. Podobne je na tom aj Iron Man (2008) a trikovo nadupaný, ale obsahovo vyprázdnený Transformers (2007) s ešte bezduchejším pokračovaním. Takmer až komiksovou poéziou sú Strážcovia (2009), ktorí svojim majstrovským hudobným a vizuálnym spracovaním, štýlom rozprávania a atmosférou výrazne vybočujú z radu a po umeleckej stránke zatieňujú všetky ostatné komiksovky. Samostatnou kapitolou je Vyvolený (2000) M. Night Shyamalana, vychádzajúci zo sveta komiksov a unikátne narábajúci s ich mytológiou. Skvelá hudba a kamera sú jeho najväčšími devízami, ktoré Shyamalan zužitkováva aj v úspešných Znameniach (2002), aby skončil absolútnym prepadákom Udalosť (2008).

Skratkovito podaný dej, rýchle strihy a dôraz na akciu a efekty - tak príznačné prvky nastupujúcej kinematografie - sa naplno prejavujú v novom Star Treku (2009). S pôsobivým vizuálnym spracovaním a akčným dejom, aj keď pomerne radikálne sa odlišujúcim od duchu ostatných Star Trek filmov, sa dostáva novému pokračovateľovi legendárnej série obrovského komerčného úspechu a uznania ako u mainstreamových divákov tak aj u väčšiny trekkies. James Cameron vstáva po jedenástich rokoch z mŕtvych aby opäť raz dobil filmový svet. Technická revolúcia, pátos a kvantum lacných emócií opäť zaberajú a jeho megaúspešný Avatar (2009) láme všetky divácke rekordy. Cameronovi sa ako vždy podarilo presne trafiť do vkusu moderného diváka a nálad spoločnosti poznačenej prevládajúcim duchom ľavicového intelektualizmu a ekologického pátosu. Bohužiaľ film odráža aj duchovnú prázdnotu našej doby zabelenej do prekrásneho pozlátka.

Sci-fi seriály prinášajú nezvyklo veľa originálnych a strhujúcich diel. Firefly (2002) nadväzuje na úspech space opier a oblieka ich do westernového šatu. Ich skutočnú renesanciu prináša Hviezdna loď Galactica (2004), o triedu lepšia ako takmer zabudnutý seriál sedemdesiatych rokov, tentokrát dosahujúci kultového statusu. Príťažlivý mix tém obsahujúci technológie, náboženstvo, politiku, okorenený kvalitným technickým spracovaním a slušnou dávkou filozofie sa po boku Star Treku a Babylonu 5 zaradil k najväčším televíznym space operám. V šľapajach Aktov X idú rovnako úspešní Nezvestní (2004), ktorí sa po pár sezónach nevyhnú obvyklému poklesu kvality, Hrdinovia (2006) si taktiež okamžite získavajú obrovskú popularitu, ale z dychom nestačia už na konci prvej sezóny. Divácky úspešné 4400 (2004), podobne ako Fringe (2008) oprašujú tradičnú schému Aktov X a zabalia ju do príťažlivého moderného kabátu, kvalita je nesporná, originalita už menej. Za zmienku určite stojí Spielbergova, taktiež mimozemšťanmi nabitá miniséria Unesení (2002), mimoriadne atmosférická Motelová izba (2006), netradičné komediálne sci-fi Mestečko Heuréka (2006) a koniec desaťročia prináša ďalšie skvelé televízne časy s vydarenými seriálmi ako Dollhouse (2009), V (2009) či FlashForward (2009).

V téme o filmovej histórii sci-fi sme si prebrali vyše storočnú históriu vedecko-fantastického filmu. Prešli sme tak s ním cestou revolučných spoločenských či technických zmien a vďaka nemu sa dostali tam, kam sa človek ešte nevydal. Pred nami je už len budúcnosť, ktorú nemiluje nikto tak, ako práve žáner sci-fi a preto špekulácie, čo bude ďalej, už prenechám hlavne jemu. Možno bude Avatar budúcnosťou filmového sci-fi a jeho úspech vyvolá nebývalé oživenie, možno prídu filmové adaptácie sci-fi legiend ako Nadácia či Hyperion, opäť rozvíria vlnu sci-fi nadšenia a náš milovaný žáner bude zasa raz oslavovať svoj zlatý vek. Každopádne ostaňte verný scifi.sk a určite sa dozviete ako to všetko nakoniec dopadne. A možno vám o tom niečo napíšem za ďalších desať rokov :) Dovtedy: Žite dlho a šťastne.