Veštiace Karty
O návštevách veštcov kolujú rôzne príbehy v podaní zákazníkov, ale čo takto pohľad z druhej strany stola?
Ajaj. Zalamentovala som v duchu, keď som odkryla prvú kartu, predstavujúcu vlákno osudu.
Ako veštkyňa, ktorá už dlhé roky úspešne veští z kariet som vedela, že pokiaľ sa odkryje táto ako prvá, stane sa niečo nepekného. Mohla som sa vyhovárať na čokoľvek čo by mi len na um prišlo, ale moje veštby boli pomerne presné. Pri tejto karte ako číslo jedna to vždy bolo niečo, o čo by nikto nestál.
Vybrala som ďalšiu a moja zlá predtucha začala naberať na vážnosti, pretože tá karta jasne symbolizovala čas. Už mnohokrát som túto kartu odkrývala ako druhú a značila že veštenie sa čoskoro vyplní. Väčšinou to bývalo do pár dní. Zato iné karty sa pravidelne zhodovali s inými časovými úsekmi. Dokonca i niekoľko ročné začo mi chodili dopisy i z veľkých diaľok o tom ako moji zákazníci na veštbu zabudli či dokonca prestali na ňu veriť, ale veľmi rýchlo sa rozpomenuli.
Tretia karta bola trošku tajomnejšia,.. ale.. vzhľadom na predchádzajúcu, by sa dala vysvetliť ako: „že čas sa kráti“, alebo skôr: „Máš už veľmi málo času.“
Povzdychla som si.
Pohliadla som na mladého muža sediaceho oproti. Očividne ho niečo trápilo a jeho výraz hovoril, že je na konci svojich možností. Ukážkový príklad niekoho kto sa obrátil v bezradnej chvíli na úplne neznámu osobu. Za mnou zašiel pre výhovorku pod prezývkou osud, aby rozhodla za neho, čo ďalej.
Pri pohľade na neho som mala pocit, že sa mu skutočne kráti čas. Pri ňom som vedela povedať i bez kariet že nech už ho čaká čokoľvek stane sa to veľmi skoro. Avšak bude to jeden z tých prípadov kedy to nebude prechádzka ružovou záhradou.
Odhalila som ďalšiu kartu a môj výraz zosmutnel, pretože hovorila o križovatke osudu. V tomto momente sa mi vkradla do mysle myšlienka, že by som prestala s veštbou a poslala ho kade ľahšie. Ale,.. skôr než profesiálnosť, tak to bola zvedavosť ktorá mi nedovoľovala prestať. Však čo ak to na miesto tragédie bude úspech. Spočiatku to možno bude mať ťažké a možno z toho všetkého vyjde ako víťaz.
Veľmi opatrne som volila číslo päť a pri ňom ma zalial studený pot. Bolo na ňom vyobrazené srdce a dalo sa vyložiť všetkými možnými spôsobmi, ale tými najčastejšími bola láska, život, alebo smrť.
Silno som začala uvažovať, že to ukončím a pošlem ho preč. Už pár krát som mala podobný začiatok a nikdy z toho nevzišlo nič dobré. Ale len čo som chcela niečo povedať zarazila som sa na jeho zamyslenom výraze.
Veľmi pozorne prebodával odkryté karty svojim pohľadom. Prechádzal od jednej k druhej v poradí ako sa ukázali tam a zas späť. Úplne na ňom bolo vidno, ako moc mu to v tej jeho kotrbe šrotuje, že ak by sa z nej mohlo pariť, už dávno by sme boli v saune. Bol to klasický prípad niekoho kto ani len za mák neveril na veštby a teraz by mi priam zobal z ruky čokoľvek. I keby som ho chcela poslať preč, rozhodne by trval na tom, aby som pokračovala a nadával by mi, že na ňom chcem zarobiť.
Porazenecky som si povzdychla. Nemala som to srdce tiahnuť kartu, o ktorú, ako som tušila má jeho osud záujem. Mladík vyzeral tak nadšene, tak nedočkavo, že my neposedne prešľapával podlahu i napriek tomu, že sedel oproti mne. Avšak rozhodla som to uhrať na kompletnú náhodu tiahnúcu sa mimo mňa.
Vstala som od stolu a pohrabala som sa v blízkej skrinke. Vrátila som sa s dvoma kôpkami celkom rôznych kariet.
Jednu z nich som mu podala so slovami, aby ju poriadne zamiešal. Avšak, aby sa sústredil výhradne len na ňu a položil ju na stôl, až keď bude s premiešaním dostatočne spokojný.
Ja som tú svoju premiešala len laxne roztiahla ju do jedného radu, samozrejme na spodnej strane mali čísla v počte kariet ktoré sám premiešaval.
Môj zámer bol jednoduchý: Rozhodla som sa mu zaklamať a vymyslieť dáku rozprávku na základe čohokoľvek si on sám vyberie. Šla som tak ďaleko, že až skončil s premiešavaním, inštruovala som ho, že si bude musieť vyberať jednu z kariet, ktoré som roztiahla na stole. Bude to musieť urobiť so zavretými očami, po tom čo sa poriadne prepleskne, aby to bol on kto tú kartu vyberie a nikto iný.
Sama som neverila v najmenší pozitívny efekt na presnosť veštby. Toho čo som zabľabotala bolo presným opakom na nadviazanie spojenia, ale i tak ma udivilo, ako odhodlane plnil všetko čo som mu nakázala.
Vybral si...
..a až ju otočil bolo na nej pekne vysoké číslo.
Okamžite pochopil i bez toho, aby som musela čokoľvek povedať a jeho zrak skĺzol na kopu, ktorú sám zamiešal. Kartu za kartou som odkladala na bok pokiaľ som nenapočítala číslo ktoré si vytiahol.
I keď by sa to nemalo počítať toto už bola siedma, karta ktorá odhalila svoju vnútornú stranu našim očiam. Ako sa na ňu díval, jeho oči sa priam ligotali úžasom v úplnom kontrastne s mojimi hrobovými.
Ani som sa neobťažovala uvažovať nad tým čo sa mu preháňalo v jeho hlave, pretože som stúpila na mentálnu mínu, ktorá roztrhala moje sebavedomie na márne kúsky. I keď to bol celkom iný balíček, ktorý sa ani k vešteniu nepoužíval vytiahnuté číslo sedem sa javilo ako referencia na kartu, ktorej som sa chcela vyhnúť.
Jeho nadšenie bolo na maxime. I keď som mal úplne unavený pohľad, ktorý by odohnal azda každého, na neho nemal účinok. Poslušne sedel na svojom mieste a čakal čo sa bude diať ďalej.
Ajaj. Povzdychla som si ako som hľadala správne slová, ktoré by nevyzneli ako vrazená dýka do chrbta. Sklonila som hlavu a zhlboka sa nadýchla. „Tak teda...“ ..začala som opatrne. „Čas sa kráti..“ ..pokračovala som prerušovane. „čaká vás križovatka...“ V túto chvíľu mi ho prišlo ľúto a chcela som, prehodiť výhybku osudu, aby sa jeho smer zmenil. „Mali by ste si zavolať..“ Snažila som sa použiť iné slová než tie, ktoré by som mala ale smútok si razil cestu do mojej mysli. Možno by stačilo, ak by sa porozprával s niekým, kto mu je blízky. „Pokiaľ to ešte má význam.“ Avšak,.. nemalo,.. Osudu sa nedá ujsť. Osud sa naplňuje.
Onemela som a pri pohľade na neho som zosmutnela ešte viacej. S dokorán otvorenými ústami a vyvalenými očami pozeral na mňa ako dieťa, ktoré sa díva na niečo príliš úžasného, čo jeho myseľ nedokáže pobrať.
Chvíľku mu trvalo než zakoktal čo mal na mysli. „A.. ako to môžete vedieť? Nie.. to nemáte ako vedieť... To potom znamená?..“ Roztriasol sa. „To,.. to my chcete po-povedať, že e-ešte stále mám š-šancu? I keď je už je tak neskoro? Veď,.. veď svadbu už má zajtra. Počkať!.. To je ono!..“ S upreným pohľadom na karty začal nahlas rozmýšľať . „Ešte stále veci môžu nabrať iný smer. Ešte stále sa môže rozhodnúť inak! Ešte stále sa to môže skončiť šťastne pre nás oboch.“
Chcel sa ma niečo opýtať, ale zarazil sa pri pohľade na môj výraz, ktorý by si kde kto vysvetlil ako znudený. Domyslel si, že je asi otravný a preto zalovil vo svojej peňaženke. Vytiahol zväzok menších bankoviek a spočiatku si ich chcel prepočítať, že koľko je tam peňazí. Ale striasol hlavou a tak ako mu vošli do ruky ich aj plácol na stôl. Musel uznať, že to bol osud, ktorý mu ich nabral do ruky. Práve toľko koľko mal utratiť.
Niekoľko krát hlasno a úctivo poďakoval, než sa odtiaľto vyvalil ako veľká voda.
Nastalo ticho a ja som chvíľku pozerala na otvorené dvere ktorými vybehol von.
Čoskoro však bola počuť veľmi nepríjemný zvuk nehody z blízkej križovatky.
„Veštba sa nemýlila ani dnes.“ Povzdychla som si polohlasom.
Na moment som uvažovala, či by sa to nestalo, ak by som prerušila veštenie, ak by som nepridala že si má zavolať, alebo ak by som si len vymýšľala. Avšak moja schopnosť veštiť bola mocnejšia než moja vlastná vôľa.
Rozhodla som sa prednes skončiť s obavami o svoju budúcnosť ako osoby z veštiarne. Ale moje obavy prebil slabý úsmev útechy pri spomienke na jeho výraz, keď odtiaľto odchádzal.
„Aspoň na konci svojej cesty našiel svoje šťastie. Svoj dôvod.. žiť.“
****
Autor: Aký máte pocit po prečítaní?
Dretnoth
Diskusia
Zdeno Jašek
Mne sa to nepáčilo. Začiatok bol síce zaujímavý, ale potom sa to strašne naťahovalo. Opisovanie vnútorného dialógu veštkyne bolo skôr nudné. Ďalšie miešanie kariet nudné. Na záver sa nič nečakané nestalo. Bol tam akože odkaz, že na konci svojej cesty našiel dôvod žiť, ale pripadal mi dosť patetický.
.
Viacero gramatických chýb - myslím, že autor si to po sebe ani neprečítal: "Čoskoro však bola počuť veľmi nepríjemný zvuk nehody z blízkej križovatky. " (bola počuť zvuk)
.
Čudne pôsobilo, že si veštkyňa sama pre seba vykladala karty. Mala zákazníka, ktorému nič nehovorila, hoci on jej postupne začínal dôverovať (nevedno prečo) "ani len za mák neveril na veštby a teraz by mi priam zobal z ruky čokoľvek". Chýba tam aspoň prezentácia tej veštkyne - niečo mala zákazníkovi predsa hovoriť.
23.07.2016
Mne sa to nepáčilo. Začiatok bol síce zaujímavý, ale potom sa to strašne naťahovalo. Opisovanie vnútorného dialógu veštkyne bolo skôr nudné. Ďalšie miešanie kariet nudné. Na záver sa nič nečakané nestalo. Bol tam akože odkaz, že na konci svojej cesty našiel dôvod žiť, ale pripadal mi dosť patetický.
.
Viacero gramatických chýb - myslím, že autor si to po sebe ani neprečítal: "Čoskoro však bola počuť veľmi nepríjemný zvuk nehody z blízkej križovatky. " (bola počuť zvuk)
.
Čudne pôsobilo, že si veštkyňa sama pre seba vykladala karty. Mala zákazníka, ktorému nič nehovorila, hoci on jej postupne začínal dôverovať (nevedno prečo) "ani len za mák neveril na veštby a teraz by mi priam zobal z ruky čokoľvek". Chýba tam aspoň prezentácia tej veštkyne - niečo mala zákazníkovi predsa hovoriť.
23.07.2016
Zdeno Jašek
Myslím, že pôvodnému nápadu by veľmi pomohlo vykresliť situáciu, že veštkyňa je čoraz zdeptanejšia a súčasne zákazník čoraz nadšenejší. Takým kontrastom by poviedka získala zaujímavú dynamiku a pôvodný zámer by sa nestratil, skôr podporil. Ako záver by sa potom možno dalo doplniť to, že jeho (zrejme) milá svadbu odvolala kvôli pohrebu svojho najlepšieho kamaráta, čím by sa naplnilo nielen proroctvo veštkyne, ale aj proroctvo toho mladíka - t.j. obe chápania veštby.
Sakra, že mi takéto niečo nenapadlo skôr. :)
Ak to nechceš prepracovať, tak by som sa do toho pustil ja. :)
23.07.2016
Myslím, že pôvodnému nápadu by veľmi pomohlo vykresliť situáciu, že veštkyňa je čoraz zdeptanejšia a súčasne zákazník čoraz nadšenejší. Takým kontrastom by poviedka získala zaujímavú dynamiku a pôvodný zámer by sa nestratil, skôr podporil. Ako záver by sa potom možno dalo doplniť to, že jeho (zrejme) milá svadbu odvolala kvôli pohrebu svojho najlepšieho kamaráta, čím by sa naplnilo nielen proroctvo veštkyne, ale aj proroctvo toho mladíka - t.j. obe chápania veštby.
Sakra, že mi takéto niečo nenapadlo skôr. :)
Ak to nechceš prepracovať, tak by som sa do toho pustil ja. :)
23.07.2016
Adhara
Pre mňa je to slabé. Jednak je to zle napísané s krkolomnou štylistikou plnou chýb a chýbajúcich čiarok. Ani dejovo to nie je žiadna sláva. Pointu s križovatkou som vytušila už vtedy, keď veštica spomenula križovatku a záver sa dal šípiť ešte skôr. Nepomohla ani snaha obrátiť proroctvo na zdanie nešťastnej lásky (a osobne mi to prešlo príliš predramatizované, no je tam toho, že sa vydá za iného, veď sú bežné rozvody, nie sme v stredoveku). Lepšie spracovanie by tomu dodalo na čítavosti, napätí a možno aj na prekvapivosti, no ani pri excelentnom spracovaní by to s týmto nápadom nebolo na plný počet. Aby som nebola len kritická, oceňujem, že napriek poslabšej štylistike sa v príbehu nedá stratiť.
25.07.2016
Pre mňa je to slabé. Jednak je to zle napísané s krkolomnou štylistikou plnou chýb a chýbajúcich čiarok. Ani dejovo to nie je žiadna sláva. Pointu s križovatkou som vytušila už vtedy, keď veštica spomenula križovatku a záver sa dal šípiť ešte skôr. Nepomohla ani snaha obrátiť proroctvo na zdanie nešťastnej lásky (a osobne mi to prešlo príliš predramatizované, no je tam toho, že sa vydá za iného, veď sú bežné rozvody, nie sme v stredoveku). Lepšie spracovanie by tomu dodalo na čítavosti, napätí a možno aj na prekvapivosti, no ani pri excelentnom spracovaní by to s týmto nápadom nebolo na plný počet. Aby som nebola len kritická, oceňujem, že napriek poslabšej štylistike sa v príbehu nedá stratiť.
25.07.2016
Dretnoth
Zdar.
Vďaka za zhodnotenie.
Zdeno, ak ťa to zaujalo až tak, že by si rád vypracoval vlastnú verziu vychádzajúcu z tejto, tak do toho. Rád si prečítam tvoju adaptáciu tohto príbehu.
30.07.2016
Zdar.
Vďaka za zhodnotenie.
Zdeno, ak ťa to zaujalo až tak, že by si rád vypracoval vlastnú verziu vychádzajúcu z tejto, tak do toho. Rád si prečítam tvoju adaptáciu tohto príbehu.
30.07.2016
jurinko
Nebolo to uplne zle, ale nebolo to ani dobre. Variacia na klasicky vtip ("fiha, ten cas ale leti"), ale tentoraz so schopnejsou vestkynou. Ocenujem pokus o akysi patos na konci, bez neho by to bolo este o nieco horsie (a to sa nevidi casto, ze patos je pozitivum, takze gj). Kazdopadne, ten ostatny zbytocny balast okolo, neviem, akosi ma to nechytilo za srdce. Gramatika tiez nic moc, hoci nie taka zla, ako v tej poviedke o upiroch, proste taky akysi podpriemer... Hm, asi to tak bude. Dal som 4
03.08.2016
Nebolo to uplne zle, ale nebolo to ani dobre. Variacia na klasicky vtip ("fiha, ten cas ale leti"), ale tentoraz so schopnejsou vestkynou. Ocenujem pokus o akysi patos na konci, bez neho by to bolo este o nieco horsie (a to sa nevidi casto, ze patos je pozitivum, takze gj). Kazdopadne, ten ostatny zbytocny balast okolo, neviem, akosi ma to nechytilo za srdce. Gramatika tiez nic moc, hoci nie taka zla, ako v tej poviedke o upiroch, proste taky akysi podpriemer... Hm, asi to tak bude. Dal som 4
03.08.2016