Bohovia sú hraví

Pozor na želania, mohli by sa splniť. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Bohovia sú hraví
Ilustračné obrázky k spacenews - Bohovia sú hraví / Zdroj Disclaimer
Nebyť otravne dotieravých arabských obchodníkov, bola by to celkom fajn dovolenka. Ale aj na to si našinec za pár dní zvykne a príde na to, ako im znechutiť do ich obľúbené „handlovanie“. Ešte by to možno chcelo inú spoločnosť na ceste po Níle. Nie je to „to pravé orechové“ zdieľať 5-hviezdičkovú kajutu s kamarátom. Obaja sme sa ale na čas museli vzdialiť od našej každodennej reality. Dvaja skrachovanci na dovolenke. Ja, ohrdnutý priateľ so stále zlomeným srdcom, ktoré nedokáže zlepiť ani ten najlepší majster alkohol.A Roman, ktorý tak pevne veril v poctivosť našich nebankových inštitúcií, že im zveril a zastavil takmer všetko, čo mal a od tej chvíle sa život preňho obmedzil len na prežívanie a nedeľné podanie lota.
Tak tu teraz stojíme v Karnaku pri brehu jazierka a počúvame výklad nášho sprievodcu Muhameda Aliho, ktorý snáď už aj pridlho rozpráva, pritom ale neúnavne rozhadzuje rukami ako keby boxoval. Prinúti ma to usmiať sa, lebo Aliho váhová kategória celkom značne pokrivkáva za podstatne známejším nositeľom jeho mena. Z ľahkého zamyslenia ma vytrhol zvýšený tón jeho hlasu: „Traduje se“, vykladal Ali celkom slušnou češtinou, hoci podľa jeho vlastných slov nikdy neopustil Egypt a už vôbec nikdy nebol v Česku, „že kto obejede třikchrát tenhle schloup“ a mávol ešte teatrálnejšie ako zvyčajne smerom k stĺpu so skarabeom na vrchu „a bude si pchři tom něco přát, tak se mu to splní. Ale dejte pozor!“ Tentokrát na dramatický povel stačila iba zdvihnutá pravá ruka. „Egyptský bohové sú ne jenom mocní, ale taky hraví…“
Je jasné, že ako každý z našej skupiny sme ten stĺp s Romanom tri-krát obišli. Po tomto rituáli sa mi pozrel do očí, usmial sa a prehovoril:
„Viem na čo, lepšie povedané, na koho si myslel!“
Rovnako smutne som sa usmial.
„Viem, že vieš. A vieš, že aj ja viem, čo si mal pred očami.“
*
Po pár mesiacoch, už na rodnej hrude opäť spolu, opäť s náladou ako v Karnaku.
„Takže Ivana od teba zase odišla?“ prehovoril Roman.
„ Hmmm,“ povedal som sucho „a tentoraz už asi definitívne. Vraj už je za veľkou mlákou a šťastne zasnúbená s jedným z tých Yankeeov“.
Po chvíľke ďalšieho dusivého ticha.
„Počuj, ale nie je to aj tak úžasné, že sa splnilo všetko, čo sme si v tom Egypte priali?“ ozval sa tentoraz o niečo živším hlasom Roman. Ešte hlasnejšie som mu odpovedal: „Ale ja som Ivu nechcel len na šesť mesiacov! Uprel na Mňa tie hnedé oči a so širokým úsmevom v tvári kontroval: „A Ty magor si myslíš, že ja som chcel vyhrať iba 100 tisís?“
Po tomto jeho konštatovaní sme sa rozrehotali a dali na ex ten poldecák pred nami. Pokladajúc pohár na stôl a hľadiac si s Romanom z očí do očí, snažiac sa pravou rukou napodobniť Aliho gesto a pritom sa nerozosmiať som s plnou vážnosťou zopakoval: „Egyptskí bohovia sú mocní ale hraví...“
**
Po niekoľkých týždňoch po návrate z Egypta sa udiala vec, ktorá by ma nenapadla ani v najhoršom sne. Roman sa dal dokopy s mojou Iv. Zatiaľ čo on zjavne pookrial, so mnou to šlo od desiatim k piatim. Možno, aby uľavili svedomiu a možno zo strachu, aby ma nemali na svedomí, keď sa moje bytie nebude môcť označiť ani od desiatim k piatim, ale dosiahne rovno nulovú hodnotu, udržiavali so mnou, ak sa to tak dá nazvať, pomerne intenzívny vzťah. Ten pozostával zo sobotných večerov u nich. Spočiatku to bolo, mierne povedané, divné, ale časom sme to brali ako niečo úplne bežné. Iv sa ku mne správala stále rovnako a možno ma postupne čoraz viac ľutovala, no kamarátstvo s Romanom čoraz viac chladlo. Ale keďže ja som už normálnych priateľov nemal a k Iv som stále niečo zvláštne cítil, bolo mi to jedno. Poslednú sobotu sa však stalo niečo, čo ma utvrdilo, že ak bohovia Egypta majú zmysel pre humor, zmysel pre spravodlivosť im absolútne chýba.
Sedeli sme v obývačke ako vždy po večeri a ja som sa ako vždy zo všetkých síl snažil nevyprázdňovať poháriky príliš rýchlo, keď sa ozval Roman.
„Iv a čo loto? Skontrolovala si stredajší ťah?“
„Ako vždy, na kávu budeš mať a keď si doplatíš aj na tiket na zajtra,“ odpovedala Iv.
„Vidíš to!“ obrátil sa na ku mne Roman. „Nežiadal so snáď od tých egyptských bohov prachy? A oni mi dohodia toto!“ kývol s uškľabenou tvárou smerom k Iv. Najradšej by som po ňom skočil, no on vedel, že v mojom stave prežujem všetko.
„Ty si strašný blbec Roman!“ povedala Iv nasrdene, hodila po Romanovi vankúšik, s ktorým sa doteraz hrala v lone a odišla. Roman pozeral ako buchla dvermi a bleskovo chytil moju ruku, čo sa naťahovala po poháriku. Prekvapene som pozrel do jeho napätej tváre.
„Prepáč, ale vieš, podvádza ma.“ Bože, ako mi tieto slová krásne zneli. „Pozorujem to už dlhšie, ale posledných pár dní sa to zintenzívňuje. Samé telefonáty, samé chichi a chacha! Človeče, katalógy takých destinácií a rezortov, o ktorých,“ na chvíľu sa zasekol, „pravda ak nevyhrám v lote, môžem...môžeme len snívať. Dokonca som objavil prospekty plastickej chirurgie. Vždy si chcela dať zväčšiť kozy. Teraz má isto dákeho zazobanca, čo jej to zaplatí. Doteraz som ju ja vydržiaval a teraz si krava bude vyskakovať!“ Ohúrene som naňho čučal a už načisto zmätený, či omámený som počúval jeho vytrvalé vysvetľovanie ďalej.
„Dnes so vyšpízoval, že sa má s ním zajtra pred obedom stretnúť. A to ti poviem, ak tá pobehlica dakoho má, ja balím a odchádzam. Mám ponuku z Nórska. Hneď zajtra, to ti hovorím!“
Vtom sa otvorili dvere a v nich sa zjavila ešte stále nazúrená Iv. Roman sa postavil a urazene prehovoril: „Tu som dnes skončil!“ Potom tichšie dodal: „A možno nie len dnes..“ a odišiel z obývačky. Len čo sa dvere zase zavreli, myslel som, že mám déjàvu. Moju ruku, nástojčivejšie siahajúcu po poháriku opäť zastavila ruka. Bola síce jemnejšia, ale tentokrát ma donútila prosiť v mysli nášho boha „Pane Bože, prosím už nie!“
„Musím ti niečo povedať!“ Akoby na mňa prehovorila krajšia replika Romanovej napätej tváre. Iv si ku mne sprisahanecky prisadla a naklonila svoju hlavu k mojej. „Bože, čo sa to deje?“ preblesklo mi hlavou, „to jej nevadí ani môj alkoholový dych?“
„Vieš, ten tiket, čo sa Roman pýtal. On to dokázal! On vyhral! Milióny!“ Predsa len ten môj dych mal silu. Odtiahla sa a už normálnym hlasom prehovorila: „Prekvapím ho, zajtra...odídeme na dlho.“ Ľútostivo sa na mňa pozrela, jemne ma objala, pobozkala ma na čelo a zašepkala: „stotisíc z toho je tvojich“ a už hlasnejšie a prísnejšie dodala, „ale pôjdeš sa liečiť!“
Možno alkoholom, možno tým šokom z tohto večera som ako vo sne počúval jej štebotanie. Má stretnúť so spolužiakom – špičkovým finančným maklérom. Ukázala mi tiket a vytrvalo sa snažila udržať moju pozornosť, no moju ruku siahajúcu po poháriku už nedokázala zastaviť. „Čím som ja tých bohov Egypta tak urazil? Ten hlupák si bude užívať oba naše sny a ja? Stotisíc?! Ha!“ Posledné, čo si z večera pamätám bol prejav Ivinej dôvery, keď skryla tiket to krčaha na poličke medzi ostatné bankovky.
Prebudenie bolo peklo, ale na to som už vlastne zvyknutý. Ako som sa dostal do postele? Neviem. Ale viem, že musím zohnať dačo na pitie a hlavne prachy naň. V nákupnom centre človek vždy niekoho stretne, ale v také šťastie som ani nedúfal. Roman. A hneď, že poď, musím si jebnúť. Zdalo sa mi, že nejako zvláštne zvláda ten miliónový ošiaľ, ale teraz aspoň nebude problém z neho vytiahnuť nejaké love „medzi ruky“. Bez slov sme kopli po dve kopaničiarske, keď konečne prehovoril.
„Mal som pravdu, dnes že ide na kávu, tak som ju sledoval. Ako som ti vravel. Vystískala -vybozkávala sa s chlapíkom v pár tisícovom kvádre.“ Nechápavo som na neho čumel. „Človeče, na nič som nečakal, dobehol som domov a zobral všetky prachy. Veď teraz ju bude vydržiavať iná trieda! Zbalil som sa a o pol hodinu pálim s chlapmi do Nórska. Tu ma tak skoro nik neuvidí. Nechal som jej odkaz, šľapke!“ Nasrdene kopol do seba ďalšiu kopaničiarsku, keď na jeho stole začal vibrovať jeho fón. „Aha, volá!“ zdrapil telefón a priložil si ho k uchu. Po chvíľke zreval: „Že čo sa deje? Že na kávu? Kedy si mi to chcela povedať! Mňa klamať nebudeš! Vymaž si toto číslo a už ťa v živote nechcem vidieť a ty neuvidíš mňa!“ a vypol telefón.
Pozrel na moju vypúlenú tvár a už normálnejšie povedal: „Musím ísť kamo. Tak sa maj... Možno... Niekedy...“ Zmohol som sa len na dávno pripravené: „Dačo medzi ruky by si nemal?“ Z vrecka vybral hrču bankoviek, odrátal mi pár a podal mi ich, keď mu zrak padol na tiket medzi nimi. Chvíľku zaváhal a prehovoril: „Na, toto je bonus na kávu. Ja by som to už aj tak nemal kde vybrať“ a podal mi ešte tiket. Zvrtol sa a zmizol vo dverách reštiky. Neveriacky som zízal striedavo do dverí a na tiket, keď mi zazvonil telefón.
„AnoIvuška? Odišiel? Zobral všetky prachy aj tiket? Ano môžem prísť.“ Pozrel som na tiket v ruke a usmial sa, „len musím niečo vybaviť.“ Vypol som telefón, odložil tiket a s pohľadom do stropu som pre seba poznamenal: „Naozaj ste hraví.“
***
Prebudenie bolo peklo, ale na to som už vlastne zvyknutý. Ako som sa dostal do postele? Neviem. To je jedno! Treba rozmýšľať ako zohnať dáke love. „Aha, zvoní telefón, dúfam, že to je dáky sponzor“, blyslo mi hlavou. Na displeji svietilo „Roman“. Usmial som sa. „Dokonalé!“ zamrmlal som.
„Nooo?“ ozval som sa. „Jasné, o chvíľu som u vás!“ Zložil som telefón. Ten Roman bol v telefóne nejaký divný. To je fuk! Dúfal som síce v nejaké hospodské stretnutie, ale pár malých u Ivky tiež bodne.
„Tak kámo, ja sa viem tiež za ránka spraviť, ale ty za mnou nijako nezaostávaš!“ vyškieral som sa do tváre Romanovi, keď som zbadal, v akom stave mi otvoril.
„Poď!“ prikázal mi sucho, „niečo ti ukážem.“
Bože, ten je K.O.. Ale knokaut som dostal ja, keď ma voviedol do obývačky. Na podlahe ležala Iv. Jej sklený pohľad bol zabodnutý do plafóna. Pod temenom malá mláčka krvi. Zobral som jej bezvládne telo do náručia. Bolo úplne studené. Neveriacky som pozrel na ešte stále vo dverách stojaceho Romana a z úst sa mi vydralo pár nezrozumiteľných stonov.
„Čo?!“
„Pohádali sme sa“, hovoril ako robot. „Udrel som ju, spadla, už nevstala.“
Položil som Ivine telo jemne na podlahu, oprel sa posediačky o stenu za mnou a zahľadel sa na strnulo stojaceho Romana vo dverách. Neviem, ako dlho sme jeden na druhého pozerali, ale postupne, aspoň myslím, som začal vnímať realitu.
„Máš niečo piť?“ prerušil som ticho. Roman pomaly, nespúšťajúc zo mňa zrak, prikývol. Otočil sa pobral sa pohľadať nejaký chľast, ktorý som tak veľmi potreboval. „Pôjde sedieť, to je jasné. Hádam ma tu nezavolal pomôcť mu upratať?!“ blýskalo mi mojou triezvejúcou mysľou. Vtedy mi padol zrak na krčiažok na poličke. „Bože, veď on to nevie, inak by sa toto nestalo! Rozhodnúť sa musím hneď, jemu to už aj tak nebude na nič!“ Vyskočil som svižne, že som prekvapil aj seba, siahol po krčiažku a bol tam! Trasúcimi prstami som ho vytiahol spomedzi bankoviek a jednou rukou odkladajúc krčiažok a druhou tiket do vrecka som zacítil pohľad na svojej šiji. Pomaly som sa otočil a vo dverách, s rukami za chrbtom stál Roman. Výraz jeho tváre sa zmenil, teraz z nej sršala nenávisť.
„Ty si ma videl?“ ozval som sa.
„Sadni si!“ Jeho hlas vyžaroval to isté, čo jeho tvár. Bezmyšlienkovite som poslúchol. „Kriste!“ Skoro som stupil na Iv. Roman sa posadil oproti mne a ja som zbadal, že to čo držal v ruke za chrbtom nebola fľaša, ale, preboha, zbraň!
„Áno, videl som ťa a videl som aj ju“, hovoril pomaly a jeho oči ma prebodávali skrz naskrz. „A za toto nešťastie môžeš ty, ja som ju miloval!“
O čom to dočerta bľaboce. „Ja?!“
„Áno, ty! Ja blbec, hľadám, podozrievam a mám to pod nosom!“
Chcel som sa ozvať, zaprotestovať, no zdvihnutá ruka s revolverom a: „Čuš!“ vypľuté cez jeho zuby ma rázne umlčalo.
„Včera som bol len za dverami, keď ťa Iv začala objímať. Dobre som počul, že mi to zajtra oznámi, že ma prekvapí, že odídete,“ zdôrazňoval každé slovo, „na dlho a ty troska, že sa pôjdeš liečiť!“ Odmlčal sa. Ja s pootvorenými ústami som si bol takmer istý, že toto je len jeden z mojich opileckých snov. Roman videl, že len užasnuto čumím. Istý si svojou pravdou s čoraz väčším pôžitkom. „Musel som ísť do kúpeľne opláchnuť sa studenou vodou a keď som sa vrátil, už ste boli preč.“
Medzi tým chaosom, čo spracovával môj mozog mi zasvietilo. Tak takto som sa dostal domov! Ivuška ma „odtiahla“. Mimovoľne som sa pozrel na telo na podlahe.
„Nepozeraj na ňu!“ zreval Roman a vyskočil na nohy a namieril revolver na moju hlavu. Zavrel som oči a bezmocne predpažil ruky pred seba.
„Počkaj, počkaj“, šepkal som rýchlo.
„Nie, nepočkám, ona už čaká na nás, na nás oboch a tam sa rozhodne!“
Zazneli dva výstrely. Ja som počul len ten prvý...
Či sú bohovia dobrí, mocní, krutí alebo len hraví, to ja teraz už viem. Preto si dobre rozmyslite, keď si budete u nich niečo priať. Nikdy totiž neviete, akým spôsobom vám to prianie vyplnia.

Alexander

Alexander

Diskusia

Zdeno Jašek
Príbeh je celkom zaujímavý a pointa (aspoň pre mňa) nečakaná.
Nejako som nepochopil, že keď ten tiket dostal od Romana, keď odchádzal do Nórska, ako sa odtiaľ dostal zase späť k Romanovi do krčiažka, odkiaľ si ho znovu išiel vybrať.
Je tam pár drobných preklepov, niekedy namiesto "som" je iba "so" apod. Tiež sa píše "mi nenapadlo", nie "ma napadlo".
10.07.2016
Alexander
Ano , mas pravdu , trosku je to neprehladne.vola sa to ,hravi bohovia,aleb pribeh na 3krat.kazdy ten pribeh ma byt novy-jedinecny.aj tak dakujem za povsimnutie..
11.07.2016
Norbert
Dávam 5 napriek horeuvedenej kritike je to každopádne fajn príspevok a okrem pár maličkostí je to v celku zaujimave . Mne sa to páči a som si istý že to bude celkom prínosné pre nás všetkých.
19.07.2016
Alexander
dakujem,noro za postreh....
20.07.2016
Aleš Horváth
no uchronia to urcite nie je. mystery tiez nie a fantasy uz vonkoncom. je logickou otazkou ci by sa to nestalo aj v pripade dovolenky na Mallorce. proste ten stlp nie je zarukou existencie bohov a ich existencie(chcelo by to vsunut nejaku scenku ze k bohom doletia spravy a zrovna vyberu tu jednu a s rehotom im prosby vyhoveju). mimo to mi to pripada ako zaverecna kapitola detektivky kde pozostaly vysvetluje ako k tomu doslo.. volba rozpravaca je nelogicka z toho isteho dovodu ako pri Demonovi. Co takto prerozpravat pribeh z pohladu bohov ktori ich pozoruju v nejakej nadrzke s vodou ci v zrkadle(napr. vylesteny stit). co sa tyka cestiny, treba recove uchylky dodrziavat stale rovnako. tema ma nezaujala. samo o sebe priemer(je tam motanica ale malo napatia od polovice je jasne kam to speje).
21.07.2016
Alexander
dakujem,kapitan picard ,nad tvojimi postrehmy popremyslam.snad len na vysvetlenie preco egypt.jeden s tych pribehov sa naozaj stal a zacal sa tak ako som napisal- v egypte. este zdeno keby si sa nahodu'' stavil''.zaciatok je jeden a potom su to try samostatne pribehy.aspon tak som to mienil.kazdopadne dakujem za postreh.
22.07.2016
Aleš Horváth
kebyze prejdem trikrat okolo lipy v Bojniciach a zdovodnim to slovanskymi bohmi tak nikto nevidi ten rozdiel. v literature nejde o to ci sa pribeh naozaj stal, ale ci je uveritelny. a neverim pribehu ked rozpravac je po smrti a rozprava pribeh. ci ty bezne sa rozpravas s mrtvymi?
22.07.2016
Alexander
tak,takto alesi!neviem ci lipy v bojniciach plnia priania.no ked si zaplatis zajazd,do egypta.tak ako kazdemu ,turistovy,ti vysvetlia ze tu v karnaku je tu stlp co plni priania.v pripade ze by si si nieco prial,v tvojom pripade by bol najlepsi rozum,alebo aspon sirsi rozhlad!netrufnem si povedat v o co v literature ide,ani definovat slovo unchron.no s vdakou sa zaradim ,medzi analfabetou co krytizuju tvoje diela..
22.07.2016
Aleš Horváth
uchronia je alternativna historia. napr. ze Tutanchamon zomrie ako starec. a co sa tyka kritiky , nech sa paci. na tu negativnu som zvyknuty takze ta so mnou uz nepohne. mam sa tesit na kritiku vsetkych diel ale zacnes od najblizsiehi uverejneneho?
22.07.2016
Alexander
to je blbost!alternatyvny cas.to znamena ze ,sa v okamihu sled navzajom nesuviacich veci,moze diat sucasne.!
22.07.2016
Zdeno Jašek
Aha, tie tri samostatné príbehy som v tom tiež nepostrehol - skôr som to vnímal ako špirálu toho istého príbehu.
Inak, ak by sa ti chcelo pohrať ešte s námetom, podľa mňa by sa mal ten príbeh poskladať tak, aby každá jeho časť skončila rovnako pre oboch.
Napríklad keďže v prvej časti hlavný hrdina získa Iv a potom ju hneď stratí, tak aj jeho kamarát by mal tiež peniaze získať a hneď o ne prísť.
V druhej časti by mohli obaja získať to, čo si želal ten druhý.
A v tretej časti by si to mohli vymeniť a následne stratiť.
To by sa mi zdalo lepším naplnením predstavy "bohovia sú hraví". Tá smrť na záver je zbytočná - podľa mňa to netreba tlačiť do takej krajnosti. Zabiješ nielen hlavného hrdinu, ale aj tú hravosť.
Hm?
23.07.2016
Aleš Horváth
zdeno prave v tom som videl tu hravost bohov. prial si byt navzdy s Iv tak budu travit spolu vecnost, ale po smrti. :-) aj ked zelanie bolo asi aby zili spolu ;-)
31.07.2016
jurinko
No, takto: O com? Najprv im to vyjde, potom to vyjde iba jednemu, a potom to nevyjde ani jednemu? To je co za divny dejovy posun? Co z toho sa naozaj stalo? A preco by ma to vlastne malo zaujimat? Nejaki dvaja trcinkovia, o ktorych vieme v podstate iba to, ze su to trosky co radi od rana piju v krcme kopaniciarsku, si nieco zelaju, a ono to potom dopadne aj/ani tak, aj/ani tak a do tretice aj/ani tak? To je co? Nejake myslienkove cvicenie? Namety, z ktorych si akoze mame vybrat, co sa nam paci, a ty potom podla toho napises poviedku? Ja to hrozne nemam rad, taketo pseudoexperimenty. To nech robi niekto, kto vie pisat, nech sa hra s uhlami pohladov roznych postav, nech preskakuje cez paralelne dimenzie, nech robi, co chce, ak si na to trufa. Ale urcite sa takymito vecami nezacina, pretoze potom to dopadne tak, ako tento pokus... Ak chces pisat, tak napis ozajstnu poviedku, nie akysi ...
03.08.2016
jurinko
[pokr.] nedopeceny experiment. A najlepsie bude, ked to budes mysliet vazne a das do toho trochu snahy. Lebo toto na mna posobilo ako napisane za dvanast minut. Nehodnotim.
03.08.2016
Alexander
jurinko dakujem,evidentne si expert.
05.08.2016
Alexandra.x
Toto by mohla byť veľmi čitateľsky farebná a príťažlivá mozaika, treba to len trochu učesať. Námet nie je veľmi invenčný, je ale čitateľsky vďačný. Neviem, prečo niekoho irituje, že kúzlo sa odohráva na dovolenke v Egypte. Mne to práve príde úplne primerané, je to zmes tajomna a domorodej vychcanosti voči turistom. No ano, zazrak sa mohol udiat aj na Slovensku pod lipou, ale autor si vybral Egypt, tak to bolo v Egypte a hotovo. Kvalita češtiny sa mi na Araba, ktory v živote nebol v Čechách, zdá úplne adekvátna. Ak to teda nebol pokus o spisovnu češtinu, co ny samozrejme bol riadny shit. Takto je to velmi uveritelne, co tam treba riesit? Vetvenie pribehu mi pride trochu neprehladne, nepochopila spm hned, ze su to tri variacie. Nemyslim si, ze by sa vsetky tri variacie nitne museli stretnut v jednotnom zavere.
28.04.2019
Alexandra.x
Ak berieme do uvahy, ze realita moze mat x na entu variacii, tak pribeh moze mat x na entu roznych zaverov. Suhlasim, ze tieto tri konkretne zavery su trochu nemastne-neslane. Ja by som im trochu dopriala.Mam rada, keď sa darebactvo podari 😀 Bozsky zmysel pre humor by sa mohol prejavit napriklad tym, ze by Iv napriklad strasne stlsta, ostala by hnusne ziarliva a panovacna a z nejakeho dovodu by sa nemohli rozviest. A ten druhy by mal neskutocne prachy, ale napriklad by zacal trpiet erektilnou dysfunkciou. To by bol fakt pruser 😀 Ale nie je to moja poviedka, tak nic 😀 Mne sa to celkom pacilo.
28.04.2019
Alexandra.x
Ešte by sa po rokoch mohli vratit naspät do Egypta, ten isty sprievodca, len trochu schatranejsi, by im tlacil tie iste kaleraby. Obisli by stlp a rano by sa nasli doma, v case a priestore vychodzieho bodu poviedky, v tych istych sračkach, ale celi happy... Napriklad. Alebo aj nie 😀
28.04.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.