League of Legends - Baron

Hru League of Legends dnes hrá niekoľko desiatok miliónov hráčov denne. Niet divu, že inšpiruje k fanfiction. Jednou z nich je aj prvá poviedka tohto autora na našom serveri, opisujúca osudy najznámejších hrdinov. Necháte sa vtiahnuť?
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ilustračné obrázky k spacenews - League of Legends - Baron
Ilustračné obrázky k spacenews - League of Legends - Baron / Zdroj Disclaimer
Valoran.
Kontinent pretekajúci mágiou tak hustou, že dával zrod až príliš mocným mágom a čarodejom znovu a znovu. Kúzla boli tak mocné i rozsiahle že prevracali i samotné základy vojen. A tak sa stalo, že po posledných dvoch rúnových vojnách, ktoré sa prehnali krajinou. Začali mocný pri pohľade na spustošenú zem a z obáv pred samotným rozpadom ich kontinentu, hľadať spôsob ako riešiť spory šetrnejším spôsobom k Valoranu. A tak najmocnejší mágovia s podporou politických elít za týmto cieľom vytvorili inštitút vojen. Netrvalo dlho a bola založená Liga Legiend (The League of Legends) s cieľom uchrániť okolitý svet pred ďalšou z Rúnových vojen. Liga sa rýchlo stala hlavným prostriedkom riešenia veľkých konfliktov mečom všade tam, kde zlyhalo pero. Aby sa podvedomie o Lige rýchlejšie šírilo tak sa pomocou magického streamu, obrazy z bojov dostali do každého kúta Valoranu. A tak i keď necielene sa Liga stala i akýmsi veľmi honosným športom. A bojovníci bojujúci v nej oslavovanými hrdinami. Neohrozene bojujúci v turnajoch pripomínajúc všetkým, že keby nebojovali oni tam. Bojovalo by sa u nich za oknom.
Ale dosť bolo rečí okolo toho. My sa radšej zameriame na jeden príbeh z mnohých. Na príbeh, ktorý sa odohral jednej noci. V krčme hrdinov. V hostinci šampiónov pre Sumoner Rift.
**1**
Slnko už zapadlo a v hostinci bolo hlučno, hostia boli zabratý do rozhovorov, alebo sa inak zabávali pri vyhrávanej hudbe. Mechanická Marioneta, odetá do úboru služobnej neúnavné a svižne obsluhovala zákazníkov. Ich tiene sa mihotali v svetle magických lámp.
Zacingal zvonček nad vchodovými dverami.
Do miestnosti vstúpila vysoká, mohutná osoba zahalená v plášti. Ešte medzi dverami sa rozhliadla po okolí, ako keby niečo, alebo skôr niekoho hľadala. Až napokon dala za seba akési znamenie. Vykročila vpred a po nej sa dovnútra vkradli ďalšie tri osoby, rovnako zahalené v plášťoch. Tie plášte museli byť očarované pretože im nebolo vidno tváre. Zavreli za sebou dvere a ešte chvíľku sa jedna z nich pozerala cez okienko von do tmy. Keď sa uistili že ich nikto nesleduje. Vydali sa pevným krokom smerom k baru. Treba pripomenúť že štyri zahalené postavy prichádzajúce kradmo v noci do hostinca, neujdú pozornosti miestneho osadenstva.
Za barom stál človek ktorý skôr pripomínal pijana než Hostinského. Tento veľký krčmár totižto nemal od sudu nikdy ďaleko. Vlastne svojim mohutným telom jeden pripomínal. I keď sa na jeho údoch jasne črtali svaly, jeho najväčším snáď bolo jeho brucho. Obrovská guľa na ktorú by si mohol pokojne postaviť krígeľ piva, keď si sa sadne. A vôbec by sa nemusel obávať že by mu spadlo. Farba jeho vlasov i fúzov mala ohnivo oranžovú farbu. Dokonale vystihujúc jeho ohnivú osobnosť i bohatý sortiment nápojov. I keď jeho plešinu a ľahký závoj vlasov po jeho bokoch bohato mnohonásobné nahradzovala zapletaná brada s fúzmi. Boli tak dlhé, že siahali do polovice jeho brucha. Kto by nedal za niečo také, keby to rástlo z opačnej strany hlavy.
Vedúca postava štvorice pristúpila k baru a krčmár ju aj hneď privítal zvonivým hlasom.
-Zdar Chlape! Vitaj v krčme šampiónov. Pokiaľ sa snažíš byť nenápadný, tak robíš priam opak. Všetci čo sú tu, sú ostrieľaný dobrodruhovia. A každý je hrdý na to ako vyzerá. Či už škaredo, alebo prekrásne. Nikto tu nikoho neodsudzuje pre jeho vzhľad, maximálne za jeho povahu. Pretože tunák... na vzhľade nezáleží. Takže nie je sa za čo hanbiť.
Tlsťoch si na potvrdenie svojich slov pomasíroval svoje veľké brucho, aby naň upútal jeho pozornosť.
-Niekoho hľadám.
Odvetila postava hlbokým mužským hlasom. Ale na jeho otázku mu odpovedal zvodný ženský hlas.
-Čo tak sa najskôr napiť záhadný cestovateľ? Pri cestovaní ti môže vysmädnúť. A okrem toho príbehy sa najlepšie počúvajú pri pohári. ... Alebo ... sa chceš i naďalej skrývať za masku tajomstva?
Štvorica obrátila svoje pohľady na ňu. Sedela na zvláštne upravenej barovej stoličke v tvare srdca, opretá o bar. Odetá v červeno bielych sexi šatičkách. Za ňou sa ladne vlnilo deväť dlhých bielych huňatých chvostov. Dávali priam dojem načechranosťi. Zdalo sa, že by mohli zaberať azda dve tretiny jej celého teľa ak by to chcel niekto porovnať. Dlhé, lesklé, čierne vlasy siahajúce až k pásu. Zdobené na vrchu šibalsky kmitajúcimi líščími uškami. Zvodne sa na neho pozrela svojimi žltými očami. S pohľadom pri ktorom by si nejeden muž myslel že ho práve zasiahol amorov šíp.
-Teda pokiaľ tvoj príbeh stojí za to. ... Aby sme ti pomohli nájsť toho koho hladáš.
Osoba si zvesila z hlavy kapucňu, pričom tak odhalila hnedú tvár, zelené priam nebezpečné oči. Čierno hnedé číro upravené do dlhých dredov. Jeho mohutná postava, komplet odetá do divnej zbroje fialovo, strieborno, čiernej farby. Jej materiál sa dal ťažko rozlíšiť či ide o kožu, kov alebo niečo exotickejšieho. U pásu sa mu húpali dva magické kanóny, presnejšie dve veľké strieborné pištole. Niečo také sa len tak kúpiť nedá. Museli byť preto aspoň na zákazku.
-Štyri poháre červeného. Ale kvalitného.
Tučko za barom sa s chuťou krátko zasmial.
-Ako vidím pán už má dáke skúsenosti. ... Nemajte strach, na kvalite mojej ponuky si nechávam záležať. Veď predsa je to moja vášeň. Ale ešte pred tým, platiť... budete, mať čím?
Na krčmárovu otázku položil chlap na pult menší mešec. Ten ho vzal do ruky a vysypal pár mincí na svoju obrovskú dlaň. ... Podvihol ľavé obočie.
-Fíha... tieto sa tu často nevidia.
Natiahol svoju dlaň k líštičke ktorá ladne vrtela svojimi chvostmi nedočkavosťou spoznať záhadných cestovateľov. Tá nadšením i keď trošku nemotorne za rýmovala.
-Asi prichádzate z ďaleka chlapci.
Takže Váš príbeh bude stáť za to,
keď ste si ták zašli.
Moje meno je Ahri,
A tento velikán za barom,
Tož Grog je jeho menom.
Tučko sa od srdca zasmial. Položil mešec k sebe na pult a natiahol sa po sud. Rovno z neho začal rozlievať víno s nevídanou presnosťou do štyroch pohárov.
-Tu je vaša objednávka. A moje meno je Gragas. Grog... je moje vyhlásené pivo ktoré si sám varím. Takže tento mešec vám ako záloha stačiť bude. Nechajte si chutnať a cíťte sa tu ako doma. A inač... smiem vedieť vaše meno? Teda, aby som si vedel priradiť zálohu k zákazníkovi.
Hnedý muž si dal s odpoveďou na čas. Privoňal si k poháru a potom z neho trošku odpil.
-Lucian ... a skôr než sa opýtate nemáme v úmysle sa zdržať.
-Kam máte tak naponáhlo chlapci?
Zapojila sa do rozhovoru i Airi.
-Sumoner Rift bude až pozajtra.
Lucian neodpovedal. Zato si doprial poriadny dúšok. Tentoraz zas on podvihol obočie, ako keby bol milo prekvapený. Jeho výraz pobavil krčmára.
-Chutí? V tom prípade by si mohol ochutnať i môj grog.
Na Lucianovo prikývnutie sa hlasno zasmial. Postavil pred neho krígeľ a zas začal nalievať priamo z veľkého suda, ktorý s obratnosťou jemu vlastnou držal priamo pod pazuchou.
-Neostýchajte sa a ráčte sa napiť. Môj grog je skvelí. Ale to dajme stranou. Takže vy bi ste sa chceli zúčastniť League of Legend a momentálne hľadáte vhodného Sumonera, že ano?
-Čo vás k tomuto záveru vedie?
Odpovedala namiesto Luciana druhá osoba v plášti. Ktorá si zložila kapucňu z hlavy. Odhalila tak postaršiu tvár, bohato obrastenú fúzmi, s hlbokými vráskami. Okrúhle tmavé okuliare skôr slúžia proti slnku než na korekciu jeho zraku. Jeho mohutné telo bolo zahalené voľnejším oblečením ktoré by sa skôr hodilo do zimných oblastí. Ako si prisadol k baru na jeho chrbte sa pod plášťom črtal veľký kanón. Jeho veľké ruky boli zahalené koženými rukavicami ktoré už kde čo zažili. Uchopil pohár, gestom pozdravil slečnu a napil sa.
-Moje meno je Graves. Nemáme v úmysle sa pridať k lige. Skôr prechádzame okolo a keď už sme tu. Tak sme sa rozhodli nachvíľu zastaviť a dozvedieť sa niečo o Lige.
Zvyšné dve zahalené postavy si síce vzali svoje poháre, ale zatiaľ nemali v úmysle odhaliť niečo o sebe a zostali stáť v blízkosti. Lucián zatiaľ stihol dopiť svoj krígeľ grogu. Ako dopíjal Ahri ho so zjavným záujmom sledovala. Počkala až položí pohár.
-Takže chlapci koľko toho už viete o Lolku? ... Teda myslím to čo sa nedozviete zo streamu. Lebo sa mi tak zdá, že... nie moc.
Jemne sa zachichotala nad tým, ako Lucian nad tou jej poznámkou šklbol svojím obočím.
-Musím priznať, že moc nie. Avšak mám pocit že by ste ma za dáky ten pohárik mohla do týchto tajov zasvätiť viacej.
-Oho? Rozhodný... priamočiari a inteligentný muž. ... To sa mi páči!
Koketne na neho mrkla, pritom gestom pokynula krčmárovi svoju objednávku. Ten rovno začal nalievať dva krígle grogu.
-Takže kde by som mala začať? Hmmm.
Na jednu sekundu sa zamyslela. Zatvárila sa ako keby si v hlave triedila čo mu povie. Až to dokončila otočila sa so stoličkou k nemu aby ju i jeho spoločníci mohli zreteľné počuť.
-Takže najskôr trošku základy... Skôr než sa niekto stane šampiónom, ktorý sa môže zúčastniť turnajov. Musí preukázať že je schopný podeliť sa o svoju myseľ so Sumonerom.
-Čože? Čo tým myslíš?
-Totižto nikdy v turnaji nie si sám. S tebou je tam i Sumoner za ktorého bojuješ. Buď je to politik, aristokrat, kráľ či generál. Bojujete spoločne on ako vzdialené oko a ty ako jeho armáda. Je to tak akčnejšie. Teda chcem povedať, že ako bojovník v poli máš len slabý rozhľad o tom čo sa okolo teba deje. Avšak Sumoner ti dáva akoby ďalší pohľad z oblohy. Akoby som ... to lepšie vysvetlila? Hmm.
Hlboko sa zamyslela. Keďže si krčmár všimol že si nevie rady rozhodol sa zodpovedať túto otázku sám.
-Z krátka chlapy je to takto... Liga rieši nezhody medzi tými čo si ju môžu dovoliť a tými ktorý bi inak tiahli do vojny... Je to taká malá vojna v rámci určitých pravidiel. Pokiaľ porazí jeden generál druhého tunák, pravdepodobne by ho porazil i na poli s armádou. Porážka by sama o sebe bola zdrvujúcou katastrofou pre ich obyvateľov. Vďaka lige potom takýto spor končí. A pokiaľ ide o politikov či šľachtu, nedovolia si vzdorovať výsledkom zápasov. Inak by ich za krátko mohli zosadiť.
Podotkol a na presnejšie vysvetlenie postavil na jeden prázdny krígeľ vínový pohárik. Do ktorého ťukol prstom. Ten sa prevrátil a spadol s krígľa pod pult do jeho prichystanej dlane.
-To nie je to čo som sa snažila povedať, ale i tak máš pravdu. Čo som sa snažila povedať je že,... pokiaľ máte schopného Sumonera, tak vás spoločne nikto nezastaví. Ale pokiaľ neschopného...
Smutne si povzdychla a odpila zo svojho krígľa. Krčmár sa vzdialil zanechajúc Luciána s Ahri nad pivom.
-Ako niekto preukáže že je toho schopný ... podeliť sa o svoju myseľ?
-Testom v Inštitúte vojny. ... Ten následne komplet zhodnotí všetky tvoje schopnosti. Rozhodne či sa môžeš zúčastniť. Či budeš Fighter, Marksman, alebo Mage. Či tank, assasin, alebo support.
-Čo keď sa pomýlia?
Namietol otázkou Gravas, ktorý doposiaľ potichu popíjal svoj grog. Líštička sa pohodlne oprela o svoju fajnovú stoličku, preložila si nohy a s chuťou odpila.
-To sa zatiaľ nestalo. Viete ten test... To zhodnotenie je docela presné. Mnohých neprijali... Vlastne prijali len malý zlomok z tých čo sa hlásili. Nejde o nejaký ústny pohovor.
-Tak o čo teda?
Nenechal sa odbiť bradatý chlapík. Položila svoj pohár, naklonila bližšie k nim a stíšila hlas. Ako keby sa chystala prezradiť nejaké tajomstvo.
-Ide o magické skenovanie. Tak dôkladné, že sa nad tým neoplatí rozmýšľať. Jedine pár vyvolených z Inštitútu má k tomu prístup. A nikto iný. Dokonca ani súdy. Vlády a podobne.
Zaznelo zlovestne zachichotanie. Do rozhovoru sa rozhodla vstúpiť tretia osoba. Podľa tajomného hlasu muž.
-Zaujímavé... A čo to navršovanie sily cez tie ich... xpeee?
Pozrela na stále zahalenú osobu z ktorej spod plášťa bolo vidno len ruku držiacu vínový pohár a z prázdnoty kapúce len pár zlovestných očí.
-A vi ste pane?
-Oho ho! Dovoľte aby som sa predstavil pekná slečna. Moje meno je Shaco démonický šašo.
Ako sa tak predstavoval zložil si zo seba plášť. Odhalil tak svoju menšiu, ale o to mrštnejšiu postavu. Odetú komplet do odevu šaša. Hlboko sa zdvorilostne uklonil s prekríženými nohami. Jeho výraz dopĺňal škodoradostný úsmev a zákerný priam zvrátený, iskrivý oheň v očiach.
-Impozantný nástup.
Zhodnotila Ahri herecký výstup a radšej si potiahla z grogu.
-Pokiaľ by som mala odpovedať na tvoju otázku tak je to skôr naopak. ... Totižto ten sken, je tak podrobný, že dopodrobna preskúma vaše schopnosti až za hranice ktoré sa dajú pochopiť. ... To by bol tak úvod teraz to bude trochu zložitejšie. Viete celé LoLko je v podstate súťaž. A sú tu viac nadaný a menej nadaný. A keďže hlavnou pointou ligy je riešenie sporou v rámci féér play. Inštitút navrhol systém ktorý ti postupne bude uvoľňovať tvoje schopnosti, na základe toho ako dobre si vedieš v hre. Dokonca v rámci tej féér play môžeš navýšiť svoje schopnosti za hranicu, akú by si mimo zápasu nikdy nedosiahol. Dokonca môžeš získať ďalšie schopnosti pomocou predmetov, ktorými ťa postupom zápasu môže Sumoner vybaviť.
-Oho ho! To nezniee celkom zábavne, tá fér pleey. Čo ak niekto podvááádza?
-Hmm. Občas sa vyskytnú dáke tie chyby v systéme, ale to sa hneď spozná.
-Bral by som skôr keby som mohol ísť už od začiatku zo všetkým čo mám. Nebolo by to tak jednoduhšššie?
Na tú jeho otázku sa krčmár, ktorý zas bol pri nich, hlasno zarehotal.
-Chlape... moc si nedočkavý. Je to súťaž, turnaj, žiadna vraždiaca mašinéria. Tak je celkom fér že na lepšie schopnosti potrebuješ najskôr nazbierať body. Pozri najskôr potrebuješ vybudovať armádu aby si mohol ísť do vojny.
-Vlastne drahúšik, celé je to o šikovnosti. Ako dobre použijete so Sumonerom schopnosti ktoré máte k dispozícií v spolupráci so svojím týmom. I menší odboj dokáže poraziť neohrabanú armádu.
Lucian hlasno klepol svojim prázdnym pohárom o pult stolu.
-To sa mi nepáči.
Krčmár sa znovu zasmial, bez čakania mu dolial grog.
-Prázdny pohár pred sebou sa nepáči nikomu. Ale... Žiadne obavy chlape, veľmi rýchlo si na to zvykneš. Celé to stojí na tom, že už od začiatku môžeš ísť naplno. Pravda systém upraví tvoju silu, útoky, schopnosti i ich dosah. Dokonca určuje koľko vydržíš a tvoju manu. A čo viac dokonca reguluje množstvo bolesti akú ucítiš. A to zďaleka nie je to najlepšie. Vstúpiš do hry a umlátiš niekoho na šrot. A on sa za pár minút vráti, aby si ho mohol rozmlátiť na šrot znovu. ... Pozri!
Natiahol k nemu svoju tlstú, ale i napriek tomu svalnatú obriu ruku. Aby si ju zákazníci mohli obzrieť.
-Ak by som touto dal dákej vyžle uspávačku v reále. Tak ju to rozmázne nadobro a už sa nehne. Ale v hre... Pche! ... V hre si z neho môžem urobiť boxovacie vrece. A môže sa sťažovať jedine na Sumonera že sa mi dostal na dosah ruky.
-Zlatúšik moc to preháňaš. Spolupráca so Sumonerom je nevyhnutná. Musí zostaviť Itemi a runy tak, aby vzhľadom na situáciu váš tým získal výhodu nad súperovým. Niekedy je síce lepšie tlačiť body do jedného šampióna, inokedy nie.
-Vec pohľadu drahá. Stále som dobrý v tom čo robím. ... Tak čo nalejem ešte grog? Nebojte sa, v zálohe máte ešte dosť na chľast pre celý večer.
**2**
[Modrý chvost!]
Zvolal niekto hlasno z poschodia. V podniku to rázne zašumelo. Nastal rozruch.
-Čo sa deje?
Spýtal sa Lucián s ktorý sa nenechal vyviesť z miery.
-Ospravedlňte ma na chvíľu musím niečo zariadiť. ... O, a držte sa ďalej od vchodových dverí.
Povedal bacuľatý krčmár a odišiel do skladu. Štvorica zvážnela neistotou. Lucian i Graves si precvičili prsty, ako keby sa chystali tasiť svoje zbrane.
-Asi je už čas... to zas bude...
Povzdychla si líštička a dopila na šupu zvyšok svojho krígľa.
-Hlavne sa držte ďalej od línie ktorá vedie od dverí a budete v pohode.
[Desať!]
Zvolal zas niekto z hora. Nervozita štvorice vzrastala ako podnik pomaly utíchal. V atmosfére bolo cítiť že sa niečo blíži. Niečo ... hrozivé. ... Pohľady všetkých sa obrátili na vchodové dvere.
Nastalo také ticho, že bolo počuť zosilňujúci dupot niečoho veľkého. Niečo sa veľmi rýchlo blížilo... práve sem.
...
Dupot utíchol. ... Stotiny sekúnd trvali ako celé sekundy.
...
*Ticho.*
...
*Výbuch.*
Presnejšie, sa rozrazili vchodové dvere dokorán. Hlučne, výbušne... a rovnako hlučne do vnútra skočilo niečo obrovské. Ten let mal dobrých päť metrov.
...
Ako tak tá vec doskočila bolo najskôr badať huňatý namodralí kožuch. Štyri veľké laby a na každej lesknúce sa pazúre. Postava sa zastavila po troške šmyku po podlahe, zaprela sa všetkými štyrmi aby sa mohla narovnať. Odhalila tak svoje jasné priam svietiace červené oči. Ako sa mohutne nadýchla odhalila i ostré tesáky v tlame.
...
Veľký modrý polo vlk ohlušujúco zavil.
To zavitie bolo nadmieru dlhé a hlučné. Docela rozhodilo našu štvoricu návštevníkov. Pretože namiesto od ostatných návštevníkov si nezakryli svoje uši. Dokonca si ani nestihli všimnúť že sa tučko vrátil i s obrím sudom grogu. Položil ho kúsok pred vlkom a jedným vrzom otvoril celé veko. ... Ledva stihol ukročiť keď modrásek skočil k sudu a s vervou ponoril do jeho obsahu hlavu. ... Hlasno chlontal glg za glgom.
-Tak to chlapci, je Warwic, krvavý lovec. Fighter, Tank. Totiž zas si niekto u zmyslel, že ho dokáže predbehnúť v reálu a vyzval ho na závod. Túto kopu chlpov ešte nikto neporazil v jeho vlastnom závode.
-Oho ho ho. A to som si myslel, že sú to len kostiiiimi.
-Kostým či nie. To len dokazuje ako moc populárne LoLko je.
Hostinský sa znova zasmial.
-Pchá. Porazený v závode platí sud. Síce zálohu dávajú obaja bežci, ale pokiaľ Warwic vychlontá všetok ten grog pred tým než sem dorazí jeho súper. Bude musieť porazený zacvakať ďalší sud.
-Neskutočné!
Zalamentoval Gravis.
-I pozerať sa na neho je úctyhodné. Koľko toho tá obluda dokáže vychlontať?
-Cha, cha. Obvykle sa zloží chvíľku po tom , čo dorazí ten sud.
-Žiadne obavy chlapci. Toto šteniatko vytuhne natoľko, že sa do obeda nevzbudí. Mimo iné svoje ... lovecké inštinkty, mimo arénu drží na uzde.
-Tak teda s kým závodí?
-Hmm, myslím že to sa dozvieme za chvíľku. Teda pokiaľ to nevzdal.
[Druhý bežec v dohľade! Ako je na to Warwic?!]
Krčmár pristúpil k sudu aby odborne pol okom nazrel do suda.
-Tak polovica je dole.
Zvolal smerom k druhému poschodiu. V krčme to zašumelo. Postupne sa ňou začínalo ozývať rytmické povzbudzovanie.
„...pi, pi, pi...“
Celkom to vyzeralo, že Warwick začal chlomstať pivo ešte rýchlejšie. Skandovanie zosilnelo keď vzal sud do svojich láb, postavil sa na zadné a rovno to pivo začal do seba liať.
V rytmoch jeho glgov, osadenstvo buď tlieskalo, dupalo alebo inak povzbudzovalo.
[Finišuje!!]
Warwic ešte viac naklonil sud, aby jeho obsah čo najrýchlejšie nalial do svojich útrob.
...
Tesne pred tým než obrátil sud hore dnom a tekutina prestala tiecť, objavil sa pred dverami záblesk. Následne cez dvere preletela postava. ... Pri kontakte s podlahou spravila kotrmelec a odkvacla na zemi.
Modrý vlk víťazoslávne vytriasol posledné kvapky zo suda na svoj vyplazený jazyk. Až ho dokončil nemotorne ho šmaril von dvermi. Asi v tom mal už nejakú prax, pretože sa ten sud ledva vykotúľal von.
Znovu sa zaprel svojimi labami a zhlboka sa nadýchol. ... Všetci naokolo si zapchávali uši, len naša štvorica mala trošku dlhšie vedenie. Alebo sa cítili, až moc cool.
Ako tak stál smerom k dverám hlasno zavil do tmy.
...
Po jeho dovití sa k nemu zozadu prikradla Ahri. Oprela sa o jeho mohutný bok a začala ho dráždiť pri uchu. Priam ho hladkala ako psa. Okamžite s úsmevom na tvári vyplazil jazyk a ešte k tomu začal podupkávať jednou nohou. Očividne sa mu to páčilo. ...
Zrazu si však grgol, potom druhý krát a hneď na to tretí najdlhší. ... Ahri stihla fikane ustúpiť už pri druhom grgnutí do bezpečnej vzdialenosti. Pretože tento modrý vlk zašvihotal ušami. Pretiahol sa i pár sekúnd vytrepával srsť. Nakoniec sa zvalil na zem. Trvalo pár sekúnd než hlasno i dlho zagrgol.
-Fuj!... to je puch!
Protestovala osoba ktorá ležala kúsok pred ním. Hneď sa ťažkopádne zdvíhala zo zeme. Čochvíľa sa od Warwica sunula k baru štíhla postava mladého muža . Odetého do fajnovej koženej bundy. Blond špicaté vlasy a roztomilá tvár. Jedna z jeho rukavíc bola mohutná oproti tej druhej bežnej. Stále lapajúc po dychu sa doplahočil k baru.
-Tak mladý?...
Preniesol krčmár s porozumením, keď pred neho postavil krígeľ so zlatistým mokom. Potľapkal ho po pleci a šiel po sud ktorý sa váľal pred pohostinstvom.
-Oho ho ho. Tu niekto vyzeráá že máá zlomené srdce. Aké tragické. Muhahaha.
-Ani, uh... ani si nevšimol... že som prišiel, uf... do cieľa.
Vydral zo seba zadychčaný mladík. Dal si na čas, pokiaľ nenabral dostatok dychu aby si mohol poriadne upiť z krígľu. I napriek tomu vyzrel dosť zdrvene. Jeho počínanie zaujalo Gravesa, ktorý sa rozhodol podporiť ho dobrou radou.
-Chlapče. Táto prehra ťa nesmie zložiť. Ber to tak, že si spoznal svoje limity. Ber to ako cennú životnú skúsenosť. Ako ťa vlastne volajú?
Blondák dopil svoj krígeľ. Premeral si prísediacich od hlavy k päte. Prižmúril na okamih oči. Ako keby sa snažil pozrieť skrz nich. Ale len na okamih. Vzápätí sa doširoka usmial. Jednu ruku založil v bok druhou so vztýčeným prstom ukázal na seba.
-Moje meno je Ezreal - majster prieskumník. Medzi šampiónmi som známi ako Marksman, mág prírodnej mágie. Držím sa na popredných priečkach popularity medzi Sumonermi. Dokonca sa pravidelne vyskytujem v týždenníku Week of Legends. Som dobrák od srdca, miláčik davu, ktorý preskúmal magická miesta popísané v legendách. Miesta z ktorých samotne tie legendy pochádzajú. To som ja... hrdina obdivovaná davmi Ezreal... Smiem sa spýtať na vaše mená? A keď už sme pri tom, hlavne meno tejto krehkej slečny.
Posledná zahalená postava o pol kroku ustúpila. Ezreal k nej ale pristúpil na pol kroku, pritom ju objal za rameno.
-Nie je nutné byť zdržanlivá. Nemaj obavy som dokonalý spoločenský typ a je na mňa spoľahnutie. Takže čo keby si sa trošku osmelila a nechala ma nahliadnuť pod tvoju kapucňu. Určite sa nemusíš hanbiť za svoju rozkošnú tváričku.
Postava sa roztriasla i sklonila hlavu, ako keby sklopila pohľad. Ezrael jej však položil ruku na líce s úmyslom podvihnúť jej hlavu aby sa pozrel z blízka do jej tváre.
Keď už to mal skoro hotové. Ona sebou cukla. Vytiahla z pod plášťa minygun a nacapila mu hlaveň na ksicht.
-Počúvaj cukrúšik! Nezačínaj si mnou! Stveš ma viacej než je pre teba bezpečné!
Precedila naštvane pomedzi zuby. On ale pokojne odklonil jej rotačák bokom. S výrazom pochopenia ho pohladil.
-Takže... ty pre seba preferuješ väčšie veci? Tak to nemaj žiadne obavy. Moja strela je dosť veľká.
-Ty si asi myslíš že si vtipný?! Že ano?!
Vyštekla na neho pri tom ako sa vytrhla z jeho náruče. Uskočila od neho, pričom zhodila zo seba plášť. Odhalila tak svoju bledú kožu miestami potetovanú namodralími vzorcami. Podomácku vyrobené bikiny komponované s vreckami na muníciu. Fialové punčochy do polovice stehien vhodne nevkusne začínajúce v ťažkých topánkach. Modré vlasy priam tyrkysové zapletené do dvoch dlhočizných copov. (Predstavte si to vyčesávať...) V tvári mala šialený výraz.
Ten jej rotačák mala na remeni, tak si ho prehodila za chrbát. Súčasne však z druhej strany vytiahla niečo čo pripomínalo kríženca medzi žralokom a raketometom. Zákerne sa na neho zazubila.
-Chceš niečo veľké?! Tak chytaj!!
-Jinx!!
Zahrmel Lucián i keď polohlasom.
-Ešte nie je čas, aby si upustila uzdu svojej vášni!
Na okamih sa zarazila. Možno i preto sa Luciánove zahromženie rozhodol Graves doplniť zas jednou zo svojich múdrostí. Neprestával ju sledoval kútikom oka.
-A predtým než niečo urobíš, mala by si mať väčší rozhľad o svojom okolí. Pretože ak to šteňa prebudíš takýmto spôsobom, bude to len tvoj problém. ... Pozri sa za seba, aký tanec, by si tu zatancovala.
Neochotne sa obzrela za seba a v momente so sebou cukla. Zbadala že stačil už len jeden krok aby stúpila na obrovský modrý chvost. Predtým než by vystrelila raketu pravdepodobne by ten krok vzad urobila. Nedôverčivo pozrela na Luciána, ktorý sa na ňu ani len nepozrel. Len tam tak sedel, popíjal z krígľu. Ako keby sa o nič nestaral. Prešla pohľadom na Gravesa, ktorý keď sa uistil, že je hlavný problém zažehnaný vrátil svoj pohľad k baru. Ďalej si všimla že Shaco s Ahri sa potichúčku, priam potajomky smiali. Zatvárila sa Kyslo. Z jej strnulosti ju vytrhol až krčmár svojím hlasným smiechom.
-No, ale máte pravdu. Nemal by sa tu tak v strede vyvaľovať. Mohlo by sa to zvrtnúť v dáky ten akčný tanec. Odtiahnem ho preto na jeho pelech. Takže... vy skoro párik harpiích hrdličiek,... tunák,... dajte si grog na zmierenie. Ja zatiaľ odtiahnem túto chlpatú hrudu.
Potom čo obom nanútil plný krígeľ zavolal na svoju robotickú servírku. Tá za okamih pritancovala k nemu a spoločne odtiahli Warwica na bok niekam do rohu, kde ho nebolo len tak vidno. Všetci sledovali to predstavenie.
**3**
-Skoro ako strážny pes.
Podotkol so záujmom Graves.
-Isté je, že sa už dlho neukázal nikto kto by bol pre neho výzvou v závode. Takže... Chlapci a dievča, vy niekoho hľadáte... je to... niekto konkrétny?
Koketne dodala Ahri aby reč nestála. Toho sa hneď nadšene chytil Ezrael, aby sa znovu dostal do stredu pozornosti.
-Hľadáte niekoho? V tom prípade ste tu správne. Máte to nevýslovné šťastie, že pred Vami stojí odvážny prieskumník, dobrodruh, hrdina. Cítim nádych začiatku nového dobrodružstva. So mnou po boku zažijete to najlepšie dobrodružstvo aké si viete predstaviť!
Znovu natlačil Jinx do svojho náručia. Okamžite sčervenala od hnevu i zahanbenia nad svojou slabou chvíľkou.
-Drž sa odo mňa ďalej Lejdys Boy. ... Ešte chvíľu a fakt to do teba našijem!
Naštvane na neho vycerila zuby. Ale on sa nenechal odradiť a nahodil ďalšiu pózu a priam zaručený pohľad priamo do jej očí.
-Tá tvoja vznetlivá povaha je neodolateľná. Smiem ťa pozvať na niečo dobré?
Jej krv kypela.
-Aháá... Keď ma tak veľmi!... chceš... niekam pozvať. ...čo keby sme zašli von a ja ti doprajem tej mojej vznetlivej povahy v hojnom množstve!
„Jinx!!!“
Napomenuli ju dvojhlasne Lucian i Graves bez toho aby sa vôbec na ňu pozreli. Lucián dopil svoj krígeľ a akoby sa pol okom na ňu pozrel.
-Ak ťa chce tak moc pozívať, tak sa nechaj!
Znovu zo sebou trošku cukla, sklopila pohľad a úplne utíchla.
-Vidíš i tvoj starší brat s tým nemá problémy!
Pokračoval vo flirte Ezrael.
-B... brat?
Vypleštila zarazene na neho oči. Ich pohľady sa stretli.
-Žiadne obavy, môj oheň vášne roztopí tú ľadovú hradbu okolo tvojho nežného srdca. Dokonca počujem ako kričí po tom aby ho niekto vyslobodil... Aby niekto zapálil tu pochodeň a oslobodil ho z toho ľadového vezenia. Ja budem ten kto ho oslobodí... a začneme spoločným drinkom.
Červená od zlosti pozrela na svojich spoločníkov. Všetci sa na ňu v tichosti pozerali a čakali čo urobí. I Lucián, i keď len takým bočným nenápadným pohľadom. Znechutene zavrčala. Ezreal jej prstom prešiel po spodnej strane líca a viedol jej tvár aby sa ich pohľady znova stretli. Nechcela sa znovu pozrieť na jeho tvár tak zavrela oči. Silno premýšľala...
-Alebo mi chceš povedať že nepiješ? Neboj, objednám ti niečo dobrého..
Akoby mávnutím čarovného prútika sa prebrala. Červená farba z jej tváre skoro vyprchala.
-Fajn. Toto oľutuješ!
Zatvárila sa veľmi škodoradostne. Pozrela prísne do jeho očí i zdvihla výstražne prst k jeho nosu.
-Tak sa teda spijeme do nemoty... a nie! ... a nie aby si sa pokúsil zdrhnúť! Cukríček!!
Tentoraz ucukol Ezrael nad týmto obratom. To dalo Jinx dosť času, aby sa vymanila z jeho objatia. Rýchlo hopsla na barovú stoličku a buchla o stôl, aby upútala hostinského pozornosť.
-Hostinský! ... To najdrahšie čo tu máte! On platí!!
Otočila sa k zaskočenému mladíkovi. So šialeno-blaženým úsmevom potľapkala na prázdnu stoličku veľa nej.
-Pod a hačaj si vedľa mňa, cukrúšik. Alebo si sa ma zľakol??
Povedala to s tak falošne nevinným hlasom, že sa krčmár hlasno rozosmial. Jeho smiech narušila Gravesova rada.
-Chlapče... To je zas jedna zo životných skúseností, za ktoré budeš neskôr vďačný. Nenechaj sa tým poraziť.
Ezrael s opatrným výrazom pozrel na neho. Na okamih zaváhal, ale potom sa s odvahou posadil vedľa Jinx, ktorá už do seba súkala podivne vyzerajúci drink. Okamžite s ňou začal opäť flirtovať.
**4**
Ahri sa pobavene zachichotala.
-Múdre slová majster Graves, ako keby ste si ho obľúbili. Alebo sa v ňom... videli??
-Ah, Vôbec nie. ... Len mi niekoho pripomína...
Zamieril pohľadom do svojho krígľa. Pritom spravil nepatrné gesto na kolegu sediaceho vedľa neho. Ten pochopil že by má prebrať oťažie rozhovoru.
-Slečna Ahri,... hľadáme člena našej rodiny ktorý sa prihlásil do Ligi.
-Rodiny?... Páni. Nikdy by som nepovedala, že ste rodinný typ.
-To nie je presné. Vlastne sme skôr spriaznené duše, ktoré sa našli na ceste života.
-Aháá... Už som sa skoro zľakla. Takže ste také niečo, ako adoptovaná rodina. Rodina ktorá sa adoptovala navzájom.
-To je docela slušné pomenovanie. I keď nie sme pokrvný príbuzný, náš známi je pre nás viacej ako priateľ.
-Takže chlapci... Má ten váš známi i dáke to meno?
Lucián sa na ňu zadíval, ako keby zvažoval či jej má prezradiť svoje meno.
-Annie Hastur.
-Snáď nemyslíte malú Annie?
Vykríkla od prekvapenia pritom prudko zavrtela svojimi chvostmi.
-Neveríte mi snáď? Alebo je v tom... nejaký problém?
Pozorne sledoval jej reakcie. Ona si vedomá jeho prísneho pohľadu trošku spanikárila. Množstvo alkoholu ktorý vypila si začal vyberať na nej svoju daň. Uvedomila si to a preto sa pokúsila sa trošku upokojiť. ... Zapýrene si odkašlala.
-Vlastne ani nie. ... Nikdy o svojej minulosti moc nehovorila. Vlastne raz spomenula, že sa nikdy nebude obávať o svoju rodinu. Pretože im verí rovnako ako oni jej. Že jej verili natoľko, aby jej povolili odísť sem, celkom samej. No po pravde som si myslela, že nemá rodinu. Ale... Čo vás vôbec spojuje? Nie... Čo vôbec spojuje ju s vami?
-Temná osobnosť, oheň, medvedík...
-Teraz, keď to tak spomínaš... Keď sem Annie prišla, tiež mala... takú pochmúrnu osobnosť...
-Pchááá...
Vtrhol do rozhovoru krčmár, keď pred nich pokladal ďalšie dva krígle grogu.
-Potom sa zamilovala do súbojov v lige a všetok tú svoju ... temnotu ... vytrieskala do svojich súperov.
-Heeej! Toto je môj rozhovor!
-Čokoľvek zlatíčko. Nemusíš sa hneď ježiť.
Zasmial sa Gragas a keď pri odchode jej zamával na znak súhlasu. Polo urazene dopila svoj skoro prázdny krígeľ, aby sa mohla pustiť do nového.
-Teraz, keď si na to spomínam, tak tvoja aura sa mi zdala nejako povedomá. Ako keby som ju už niekde videla.
-Vy viete čítať aury slečna Ahri?
Spozornel Lucián. Sledoval ju ako si oprela svoju hlavu o ruku zapretú o pult.
-Vlastne... celkom zle. Nie som v tom vôbec dobrá Skôr by som povedala že je to len môj koníček. Aby,... Som sa niečím... Aby som sa nenudila. Takže, prečo ste sem prišli hľadať Annie? Utiekla snáď z domova?
-To vôbec nie. Plne sme ju podporili, keď nám povedal, že sa chce pridať k lige. Keď o nej hovorila oči jej priam planuli.
-Ahá. Tak od toho má ten plamenný pohľad. Je to od nadšenia. Hmm... také jednoduché...
Jemne si usrkla z krígľa, tak aby ju bolo počuť. Lucián si všimol, žeby tým mohla naznačovať, že má pred sebou o jeden pohár navyše. Preto jedným vrzom dorazil svoj načatý grog.
-Prišli ste Annie navštíviť?
-Vlastne to nie je ten pravý dôvod prečo sme tu.
-Tak... aký je ten dôvod?
-Aby som to urovnal na pravú mieru. Je tu taký problém. My dosť cestujeme. Annie nám občasne posielala správu, že je v poriadku, ako sa jej darí a mi opačne.
-Lenže?
-Správy prestali chodiť. Dokonca neodpovedala na naše správy.
-Použili ste kartu pre vzdialené videnie?
-Tú najdrahšiu aká sa dá zohnať. Jednoducho sa rozhodla neodpovedať. Taktiež sme sa trošku popýtali tých čo sledujú ligu pravidelne. Postupne sme si dali dohromady, že od doby čo prestali správy chodiť sa jej výkon v hrách výrazne zhoršil.
-Takže ste ju prišli prekvapivo navštíviť a zistiť čo je vo veci?!
Vyhŕkla na neho nedočkavosťou.
-To by sa len naštvala, že si o ňu robíme starosti. Skôr... by sme chceli, aby to vyzeralo, že sme mali cestu okolo a zastavili sa. Alebo aby sme vyriešili jej problém bez toho aby sme sa s ňou stretli.
-Hmm... Starostlivá rodina. Keď ste sa tu ukázali, tak som si myslela, že idete niekoho zabiť.
Dodala s prázdnym pohľadom v pred. Ako keby bola smutná, že sa zmýlila vo svojom odhade.
**5**
[Bouncing Blades!]
Ezreal sa preľaknuto striasol pri tomto ozname.
-Prepáčte, ale budem musieť už ísť. Ale aby som dodržal svoje slovo že túto nežnú slečnu pozvem na drink až do konca. Nechám tu ešte dáky ten obnos. K zálohe čo tu mám by to malo bohato stačiť.
Položil na pult vrecko minci a hlboko sa uklonil. Barman si ho bez slova hneď aj vzal.
-Hlavne to preži mladý.
Dodal s porozumením Graves.
-Vďaka kolega z oboru. Rád by som sa niekedy pripojil na jedno z vašich dobrodružstiev, ale momentálne už musím ísť. Séfe, ak dovolíte.
Gestom pozdravil hostinského a obratne preskočil barový pult. Urýchlene sa stratil v miestnosti za barom ako keby tajomne viedla niekam ďalej.
-Aaaaa, ten smrad zdrhol! Z toho sladkého cukrúša sa ale vybalila riadne kyslá lízanka.
Začala sa rozkrikovať jinx.
-Tak to nie je!
Napomenula ju Ahri z druhej strany osadenstva.
-Azraelíkovy už došiel čas. Ak by neušiel, vyprášila by mu kožuch. ... A taká zábava je s ním vždy keď príde. Tak rada si z neho uťahujem. Achh.
-Heee?? Pred čím ten cukrúš tak zdrhá?
Namiesto toho, aby odpovedala na jej otázku namierila prstom unavene na dvere.
-Za chvíľu zistíš.
Pozornosť osadenstva baru i podniku sa obrátila znovu ku vchodovým dverám. Pretože za pár okamihov...
...
Sa znovu rozleteli vstupné dvere a do miestnosti vtrhla kráska s dlhými načervenalími vlasmi. Priľahlý elegantný kožený mundúr jej odhaľoval nádherné bruško. Na jej oblečení bolo zavesených niekoľko mečov. Nie... skôr špecializovaných čepelí a množstvo šurikenov s výrazne vyrytými runamy. Cez jedno oko zvislá, jemná, sýto červená jazva. V jej zamračených očiach sa javil pohľad lovca odhodlaného štvať svoju korisť až na kraj sveta.
-Ezraeeeeel!!!?
-Čo sa deje Katty?? Drahúšik... Čo je to tentoraz?
-Kde je ten šmejd čo mal silné reči?! Nakoniec sa vyhovoril na akýsi závod... Taký výmysel mu len tak neprejde!! Tak kde je?!!
-Pokiaľ ide o ten závod... Ten prehral a zdržal sa tu len chvíľu. Minuli ste sa.
-Kam šiel?!!
-Tuneli... asi.
-Ta krysa!!! Vďaka Ahri máš to u mňa. Tento raz si poriadne odskáče!!
-Počkaj Katty! Azda nechceš ísť za ním dole?
-Nemaj strach viem kam má namierené, počkám si tam na neho!
S hnevom za sebou zabuchla dvere. Dokonca bol matne počuť jej bojový pokrik.
-Ach Katty... moc na neho tlačíš. Takto pred tebou bude stále utekať.
Povzdychla si líštička. Chcela sa otočiť zo svojou stoličkou späť k baru, keď si všimla, že sa Lucián díva priamo na ňu. Trošku sa preľakla, veď na chvíľu ho vypustila z mysle.
-Čo je?
Neodpovedal jej len sa uprene na díval ďalej. Trošku chytala paniku.
-Hej... veď ja... Ja som je vôbec neklamala. Ezrael je už dávno v ťahu. Dokonca úplne zmapoval podzemnú sieť tunajších tunelov. A je lepšie to Katty povedať rovno než aby tu prevracala stoly. A pokiaľ máš strach o Azraelíka ten bude v poriadku. Povedzme že má dobrý prístup k ženám. Keď spozoruje problém tak vždy ochotne pomôže. Len... si zakaždým vyberie nie celkom najlepšie. Teda pokiaľ vieš o čom hovorím.
Jej nervozita stúpla, keď Lucián neodpovedal. Preto rýchlo siahla po krígli a dopriala si z neho dúšok.
-Myslím... Že by si mi mohla povedať... Kde nájdem Annie.
-Žiaľ, kde býva asi nikto nevie. Možno Azraelík, ale ten je teraz v ťahu.
-Kde by som ju teda mohol stretnúť?
-Tak teda určite musí niekedy prejsť cez budovou miestnej pobočky Inštitútu. To je hlavný spôsob ako sa dostať na Sumoner Rift. Teda až na extrémy, akým je napríklad Ezreal. Teda vlastne ona to má ako jediný spôsob.
-Pokiaľ cez ňu neprejde?
-Tak musí bývať v nej. Ale to je vlastne nemocnica. Kto by býval v nemocnici?
-Pokiaľ si spomínam. Krátko pred tým než sa jej výkon zhoršil bojovala v nerovnom boji.
-O ano... Keď to teraz spomínaš. Jej tým vraj na tom bol v zápase veľmi zle. Preto sa rozhodli pre riskantný ťah. A ťažko na to zaplatili.
-Niečo mi vysvetli, ako by tento riskantný ťah mohol ovplyvniť jej ďalšie hry?
Hlboko sa zamyslela. Po chvíľočke sa k nemu naklonila a stíšila hlas.
-Spomínaš si na to keď som hovorila o tom že bolesť ktorú zažijete je redukovaná? Pravda je taká že sa tvoje skutočné telo do Sumoner Riftu vôbec nedostane. Ale iba jeho astrálna podoba.
-To mi nepríde ako nejako nebezpečné.
-Nenechaj sa zmazať. ... Teda zmiasť. V zápale hry môže tlak na šampióna byť nesmierny až extrémny. Hra má miestami prvky až extrémneho hazardu. Čím väčší risk, tým väčšia vidina zisku. Avšak naproti tomu i väčšia penalizácia za neúspech v podobe utrpenia. A nehovorím len o egu.
-Pokračuj.
-Niektorý účinkujúci majú od základu posunutý meter bolesti. Takže nielen že viacej utrpia oni, ale aj ich súperi.
-Je to legálne?
-Čože? ... Nikdy by som si nepomyslela, že niekto ako ty by to slovo niekedy použil. ... Je to také... skôr privilégium. V žiadnom texte o tom nie je žiadna zmienka. Ale je to tak. Kde je cesta, tam sa nájde i niekto kto po nej pôjde.
-Ako to všetko vieš?
-Hmmm. Ľudia hovoria, ja počúvam. Teda ak by ste neboli príbuzní Annie, nič z tohto by ste sa nedozvedeli. Leda tak za dáke tie chechtáke.
Zachichotala sa ale chvíľku na to stratila dych a zakašlala.
-Takže mi povedz toto... Ako strašné môžu byť tieto...
Lucián zaťal zuby a jeho tvár po prvý krát prezradila inú emóciu než vytesaný kameň.
-Penalizácie?
Na okamih sa zamyslela. ... Potom odpila z krígľu. Rozhodne si dávala s odpoveďou na čas. Skoro to dávalo pocit, že naschvál zdržuje.
-Hmm. Občas... sa stáva, že tým ktorý si prejde niečím podobným sa už nezmohol na výraznejšie sa zapojenie do zápasu. Ako keby... ste stratili vôľu naplno bojovať. Niektorý sa z toho dostali behom chvíle. Iným to trvá do ďalšieho dňa a iný zas... dlho.
-Dosť ťažko si to predstaviť, keď je to len zápas päť na päť.
-Ty vážne o lige nič nevieš?!
Naštvane ťukla svojím krígľom o pult.
-To by nebolo až také zaujímavé keby to bolo len päť na päť. Je to simulácia vojny pamätáš? Tými môžu začínať i s nižším počtom hráčov, pokiaľ majú oba zhodný počet. Dokonca i s jedným. A teraz ma dobre počúvaj.
Dopriala si dúšok.
-Na Sumoner Riftu sú tri línie predelené v strede plytkou riekou. Na každej z nich má každý tým 3 veže končiac Inhibitorim. A na konci je Nexus chránený dvoma vlastnými vežami. Od Nexusu sa na lajnu spawnujú minioni. Znič súperov Nexus a na danú líniu sa tebe bude spawnovať i super minion. Okrem toho tu máš ešte džungľu, buše, boofy, stuny, itemi, likéri a podobne. Ale pritom všetkom má celý tým len jeden ciel. ... Zničiť súperov Nexus.
Ahri si povzdychla a odpila z grogu.
-Aká je penalizácia z týchto minionov?
-U nich?
Opýtala sa zvedavo.
-Hmm, u minionov? ... Až na hrdosť minimálna. Super minoni... Problém budú monštrá. U tých je to rôzne podľa ich levelu. Teda až na baróna a draka, sú to všetko vyvolané bytosti.
-Drak a Barón?
-Ano. Sú to docela divný chlapci. Sediaci na svojich postoch pri rieke.
-Prečo sa tak volajú? Má to niečo dočinenia s ich schopnosťami?
S Prekvapením podvihla svoje obočie.
-Pretože i v reálu sú to Barón a drak. Oba sú svojim spôsobom aristokrati i monštrá sami o sebe. Čakajúci až sa nájde dáky hlupák čo si príde pre bonus za ich porazenie.
-A penalizácia?
-O ano, penalizácia... Tak zo všetkých je práve u Baróna najvyššia. Je to z časti psychoš. Ako keby sa v tom vyžíval. Keď sa ho raz niekto opýtal prečo je taký tvrdák, tak odpovedal že a to citujem. Život sám o sebe je hra s pravidlami ktoré k vám nikdy nebudú fér. Môžete mať šťastie. Môžete mať talent, avšak život vám nič len tak nedaruje. Niekedy úspech nezískate ani za cenu nezmierneho utrpenia, či obetí. Mladým to treba pripomínať... že cena za porážku môže byť horšia než smrť.
-To je tak ťažké, ho poraziť?
-O ano, je to riadny tvrdák, priam zákerák.
-Mohol by si on... zasadnúť na ...
-Hmm, o ano! Pokiaľ si dobre spomínam vtedy Annien tým tiež išli na Baróna a padli do pasce. Vôbec im nič nedaroval. On nikdy nikomu nič nedaruje. Annie... Zákerák jeden... Brrrr
Striasla sa pri myšlienke na neho.
-Ak by som sa ho chcel na niečo opýtať, kde by som ho mohol nájsť.
Uškrnula sa.
-Baróna? Pokiaľ to chceš vedieť tak sem chodí pomerne často. Dokonca tu v podniku má trvalo prenajatú vlastnú miestnosť. S vlastným vchodom z ulice. Môže si sem kedykoľvek prísť i odísť. Privilegista jeden.
-Je tu dnes Baron?
Spýtal sa Lucian krčmára, keď pred neho pokladal ďalší krígeľ. ... Ten sa k nemu naklonil.
-Chlapy dám vám radu. Baronovy sa radšej vyhýbajte. Hovorí sa o ňom že je to netvor. Nemá zábrany pred ničím. Vďaka svojím privilégiám si môže dovoliť kde čo. Ak by moja čašníčka nebola z kovu vôbec by som ju k nemu nepustil. Pokiaľ si sním niečo začnete, mali by ste sa pripraviť na najhoršie. Mnohý sa mu pokúsili dostať na kobylku a trpko to oľutovali. A to nehovorím len o zápasoch. Je to podrazák od kosti, ale svoje účty platí do poslednej mince.
-To ho nikdy nikto nežaloval?
-Nič sa mu nedokáže. Pri platbách je vždy výnimočne štedrý, nech ide o chlieb alebo niečo viac... Hovorí sa že za ním stoja honosné mená.
-A čo keby sa mu stala malý nehoda. Chi chi *Dodal Shaco.
-Ani na to nemyslite. Už sa o to niekto pokúšal. Avšak,... má tak tuhý korienok, že z toho zakaždým vyviazol maximálne s odreninami. ... Raz ho prešiel koč a celý čas sa vraj len smial. Otravy, prepadnutia, padajúce skaly. Je taký tvrdák, že odmietol ochranku a naschvál chodí temnými kútmi. Ako keby lákal namyslencov do svojej pasce. Zabudnite na neho. ... Prepáčte, musím sa venovať ďalším zákazníkom.
Ahri potľapkala po pulte aby si vynútila Luciánovu pozornosť.
-Pár sa ich o jeho krk pokúsilo. Avšak má nehorázne vysokú magickú ochranu. Odkiaľ ju však berie je otázne. Dokonca sa hovorí, že keď ho niekto napadne sám potom dôjde za strážami a iba povie miesto a počet tiel. A nikto ďalej nič nerieši.
-A tá jeho miestnosť?
-Z vonku sa okrem neho nikto dnu nedostane pretože má magický kľuč. Sama miestnosť je magicky opevnená, zvukotesná, jediný spôsob ako sa tam dostať je dvermi z podniku, ale nikto sa k nim ani nepriblíži. Teda až na velikána a Orianu.
-Dá sa tými dverami bežne prejsť?
**6**
Otočila sa k nemu v prekvapení že nad tým vôbec ešte uvažuje. Ako sa na neho dívala jej pozornosť upútalo niečo iné.
-Ale nie... Rýchlo by ste mali svoju kamarátku zastaviť. Vlastne jej zatrhnúť... lepiť sa na Léého. Tam toho slepého fešáka. Jeho priateľka je totižto tak trochu extrémne žiarlivá. Tak pokiaľ sa chce vyhnúť problémom nech ho prestane baliť.
Pri bare sa Jinx až veľmi vrelo prihovárala k sporne odetému bojovému mníchovu. Jeho hlava bola obviazaná dvoma šatkami. Ktoré úplne kryli jeho oči i uši.
-Je tá jeho priateľka nejaké divné zviera?
S chuťou sa zasmiala.
-To nie, Pozri!
Namierila prst smerom, kde si vybrnkávala melódiu kráska na svojom prastaro vyzerajúcom hudobnom nástroji. Oblečená v priľahlých elegantných šatách zvýrazňujúcich jej príťažlivé krivky. Dlhočizné namodravé vlasy utiahnuté veľkými sponami do dvoch copov siahali až po zem. Ako s nimi môže chodiť a pritom ich neťahať po zemi? Musí byť veľmi schopná v levitovani. ... Vybrnkla niečo a zatočila sa na svojej otočnej stoličke. S roztiahnutými rukami a vlasmi vejúcimi sa do špirály napla svoju hruď, kde sa priam nádherne vynímali jej F-ka, či priam G-ečka.
-To je Soňa... Mage, Suport. Jej hlavnou zbraňou je hudba pochádzajúca z toho nástroja. Keďže nevie rozprávať tak keď ju niekto vytočí namiesto vynadania ho nechá tancovať proti jeho vôli trebárs i hodiny. Poprípade vás nechá z tancovať zo schodov.
Na vyriešenie tohto problému sa podujal Graves. Gestom mu dal vedieť že sa o to postará, aby sa tým nezaťažoval. Takže sa mohol ďalej venovať rozhovoru s podnapitou Ahry.
-Takže dá sa tými dverami prejsť?
-Hovorím ti... Nechaj Baróna na pokoji. Nestojí to za to.
-Nechal si očarovať dvere aby ho nikto nerušil, teda pokiaľ nie si servírka.
-Hmm?
-Dvere k Baronovy môže otvoriť len ten kto má uniformu servírky.
**7**
-Máte dáke vybavovanie s Barónom cestovateľu?
Zastavil sa u nich Lee. Jeho zaviazané oči mu vôbec nebránili plne sa orientovať v priestore okolo neho. Ale i napriek tomu pôsobil rušivým dojmom.
-Tak to máte šťastie pred chvíľou prišiel a podľa jeho nálady usudzujem že sa tu zdrží.
Lucián na neho pozrel nedôverčivo. Na chvíľu sa zastavil ako keby nevedel tentoraz čo povedať. Namiesto neho sa oťaží rozhovoru ujal Shaco.
-Oho, ho, ho. Myslel som si že je tá jeho miestnosť zvukotesná.
-To môj priateľu nie je celkom presne. Pre toho kto trénuje svoju myseľ i sluch, zvukotesná nie je.
-Oho ho ho, bolo by príjemné keby nám slečna čašníčka otvorila dvere.
-Smiem sa spýtať spýtať v akej záležitosti si prajete navštíviť Baróna?
-Veľmi osssobnej.
Zachichotal sa Shaco zákerne. Lee však jeho narážku nepochopil. Zato Ahri sa vytočila.
-Pokiaľ tak moc chceš otvoriť tie dvere čo keby si sa ty sám obliekol ako servírka, velikám má vždy zopár týchto oblečkov v zálohe.
Ako na zavolanie sa hostinský pristavil priamo pri nich s dákym košíkom.
-Lee tvoja objednávka. Je tam všetko a dokonca i niečo na viac. Užite si krásny večer.
-Ďakujem ti majster Gragas. Ak dovolíte ja sa už vzdialim. Ahri... páni...
Mních sa pokorne uklonil a opustil ich spoločnosť. Hostinský sa oprel svojím mohutným lakťom o pult baru a silno sa na nich zadíval s konšpiračným nádychom.
-Takže.... Vy by ste chceli jeden... z mojich drahocenných oblečkov servírky? Nemyslím si že na to máte postavu, chlapy.
Bez slova na neho všetci pozreli. Potom sa postupne pozreli na Jinx.
-Ahá. Teraz to dáva viacej zmysel. Skvelá voľba. Ale... pripravte sa poriadne zacvakať. Moje oblečky nie sú najlacnejšie. Sú totižto očarované... Ak v ňom bude na púšti nikdy jej nebude príliš teplo. Ak bude na ľadovci, nikdy sa nebude triasť od zimy. Sú ako zbroj, dokonalý umelecký skvost. Dokonca umocní určité veci, ako napríklad jej prirodzenú vôňu. Teda pokiaľ vieš na čo narážam.
Uchichol sa pri tej poslednej vete. Ako svoju odpoveď dostal tučným mešcom do tela. S obratnosťou ho zachytil pred tým než stihol dopadnúť na zem. Potaškal ho a ešte pre kontrolu do neho nahliadol.
-Cha. Tvoj prístup sa mi páči, dám ti preto zľavu. Vaša priateľka sa môže hneď teraz prezliecť. Zavolám Orianu.
Ich pozornosť sa obrátila na podnapitú copandu.
-Jinx!! Je čas aby si prezliekla!
-Heee? Čo to melež? O žo ti ide, šmajde?
-Zacvíľu odchádzame, ale najskôr potrebujem aby si sa do niečoho prezliekla.
-Trhni si, šom pižná na svoje kožišky.
-Urob čo som ti povedal!! A žiadne flákanie!
Za krátku chvíľku robotická servírka Oriana odtiahla Jinx niekam cez dvere za barom. Ešte niekoľko krokov bolo počuť jej protesty a urážky na tú plechovku.
-Chlapci, vy dostanete na hubu. A tak sa s vami tak pekne rozprávalo.
-O čom to drahúšik hovoríš?
Spýtal sa jej tučko.
-Idú na Baróna.
Povzdychla si a zložila svoju unavenú hlavu na pult.
-Čože? ... Oho??? ... Teraz už tomu rozumiem, chcete ho zaskočiť. Že ano? No stanete sa len ďalším zárezom na jeho obraze.
-Až príliš nás podceňujete.
-Nie je to tak, že by som vás od toho chcel odrádzať, ale radšej by ste mi tu mali nechať dáku tu ďalšiu zálohu. Viete... pre prípad... že by ste potrebovali pohreb... alebo by on potreboval pohreb. Prísť o zákazníka nie je pre mňa nikdy príjemne ale aspoň dopredu vynahraďte škody ktoré spôsobíte... na nábytku.
-Koľko by ste asi chcel.
-Tak tri také mešce zabezpečia, že sa nikto nebude na nič pýtať, nech bude výsledok akýkoľvek. A ako bonus vám dám kópiu Ezrealovej magickej mapy podzemných tunelov. Možno sa Vám bude hodiť.
-Vyzeráte že toho Baróna nemáte moc v láske.
-Pche. Len aby... Radšej pripravím prérijnú mušľu pre tú vašu kamarátku. To ju dostane spať do late. A vám ostatným tiež nalejem za pohár toho najlepšieho čo tu mám.
Nachvíľu sa stratil vzadu a skupina tak ostala na chvíľu osamote. Ahri odpočívala s hlavou na pulte. Jej zavreté oči prezrádzali že má už dosť. ... Za krátko sa hostinský vrátil i s mapou a dákou fľašou divného tvaru. Položil mapu pred trojicu aby si ju mohli pozrieť. Za krátko mal všetky drinky pripravené. S chuťou vypili mok ktorý ich veľmo milo prekvapil svojou lahodnosťou.
-Čo to je, ak sa smiem spýtať?
-He, he, he. Je to krv výtaztva z Dalmácie. Veľmo drahé. Takže z barónovej izby sa von dostanete rovnakým spôsobom ako dnu. Mapa sa vám hodí ak budete potrebovať prejsť nepozorovane okolo strážnic. A pokiaľ pôjde o ten oblečok, hlavne jej nedovoľte sa ho zbaviť. Užijete si s ním ešte veľa zábavy.
Stíchol a priklonil sa bližšie Ahri ako keby si chcel overiť či naozaj drichme.
-Pokiaľ sa červená stuha poriadne utiahne spustí sa ďalšie kúzlo. Na znak toho zmení farbu na žltú. A nebojte sa, stuha sa sama hneď vráťi do pôvodnej polohy. Takže oblečok jej zostane stále pohodlný. Na zrušenie toho kúzla stačí tu stuhu rozviazať.
Jeho oči iskrili pri vysvetľovaní ako ten oblečok funguje. Ešte chcel pokračovať keď sa Oriana vrátila so zapýrenou Jinx. Rozhodne dávala najavo že uniforma slúžky je jej proti srsti.
-Zabijem... zabijem... za toto vás rozhodne všetkých zabijem. A čo bola tá sračka čo ma tá vypatlaná plechovka donútila vypiť?!
-To bola prérijná mušla. Veľmi účinné, keď sa potrebujete dostať z opylosťi.
-Jinx!!
Napomenul ju Lucián ktorý si ju veľmi pozorne prezeral. Hneď sa od zlosti roztriasla. So zaťatými zubami sa pokúšala nevybuchnúť od hnevu.
-Ešte chvíľu vydrž. Za chvíľu budeš môcť úplne upustiť uzdu svojmu hnevu.
Prestala sa triasť a na jej tvarý sa objavil veľmi zákerný úsmev. Jej oči priam planuli krutosťou.
-Tak teda... teraz už len vhodnú zámienku aby sme mohli vstúpiť...
-Cha. Nie je potreba hľadať žiadnu. Barón si zvykne objednávať občerstvenie. Už som pre vás pripravil podnos. Stačí ak servírka zaklope a vojde s tým že mu nesie jedlo. Potom cez otvorené dvere prejdete bez problémov. To čo sa odohrá vnútri nechám na vás.
-Dosť rečí. Čas na poriadnu akciu.
Vyštekla nedočkavosťou Jinx a hodila Shacovy vak i svoje dve zbrane.
-Kam mám odniesť túto poslednú večeru?
Po zadaní smeru sa celá štvorčlenná družina gestami rozlúčila s barmanom a vydala za svojím osudom. Postupovali podľa plánu. ... Jinx zaklopala na dvere od barónovej izby. Samozrejme ich nechala otvorené aby zvyšný traja mohli za ňou vkĺznuť dnu. Krátko na to sa ozvala neutíchajúca streľba, krik a explózie. Dokonca sa ozval zúrivý rev. Ako keby od nejakého monštra.
-Chapci, zabudla som vám povedať, že Baron je skutočné monštrum.
Riekla rozospatá líštička, ktorá veľmi rýchlo vytriezvela. Komplet sa celá popreťahovala, aby v sebe rozprúdila krv.
-Síce si o to koledovali, ale až takto ich napáliť? Si vážne nezbedná drahá.
-Aach som najedená. Čo na to povedať? Som predsa prefíkaná líška. ... Ale skôr... si jej vážne dal?...
-Jeden z tých špeciálnejších!
-Máš divné hoby.
-Tiež sa nenavážam do tvojich stravovacích návykov.
-Nie som lacná, tak to nechaj tak.
Zvuk boja ustal.
Už nebolo počuť streľbu, krik ani beštiálne zavýjanie. Boj skončil. ... Po chvíľke sa podnikom ozval mohutný hlboký hlas pochádzajúci z miestnosti s baronom.
„Co je to za hovadinu?!!! ... Totálny lamáci!!! ... Čo tu vlastne chceli?!!“
[Zaplatili si za to!]
„Aha!! ... Tak potom. ... Nooobs!!!“
Podnik sa zasmial. Ďalej sa už nad tým nikto nezaoberal. Osadenstvo sa pomaličky vracalo k svojim vlastným rozhovorom.
-Takže dáka posledná bodka za ich dobrodružstvom. ... Zlato?
Ahri sa silno zamyslela, podvihla svoj krígeľ a hľadela do neho.
-Už asi len toto.
Hlučne sa postavila zo svojej stoličky. Otočila sa smerom k osadenstvu pohostinstva, podvihla svoj grog a hlasno zahlásila.
„Vitajte v lige legiend... cucáci!!“
Celý podnik sa hlasno zasmial. Potom už len bolo počuť štrnganie pohárov a smiech sa ozýval ešte dlho. A dobrá nálada nezmizla, až do momentu kedy sa spoločnosť rozpustila.
A tak končí tento drobný príbeh o tom ako noobs team išiel na baróna.
****

Dretnoth

Dretnoth

Diskusia

zuna
Milý autor, si flákač. Ak by si ním nebol, text by si si po sebe prečítal a zistil by si, že je plný gramatických a štylistickych chýb, nedokončených viet, nezmyselných formulácií (farba je oranžovej farby) a použitá slovná zásoba je biedna. Napriek tomu som to dočítala až do konca, pretože ma prísľub príbehu predsa len zaujal, bolo tam čosi rozohrate brakovo, ale nadejne. Žiaľ, nič sa neudialo. Na navnadu v podobe hľadanej dievčiny som zaklapla zuby naprázdno. Aby som to zhrnula: Ty si v písaní priam komplet noob.
23.08.2014
Dretnoth
Vďaka za studenú sprchu. A to som nad tým strávil tolko času. No aspoň jeden človek sa našiel ktorý to prečítal takže som ti vdačný za to a ospravedlnujem sa že je to brak. Už som požiadal o jej stiahnutie.
24.08.2014
Nadalan
Velmi, velmi som to chcela docitat do konca, ale asi aj vzhladom k tomu, ze svet League of Legends nepoznam, tak som to nedokazala. V prvej casti bolo pouzitych par slov, ktorym som ani v kontexte neporozumela. Takto: uplne suhlasim so zunou. Autor si po sebe pribeh neprecital. Vela viet ani nebolo vetami. Ostali bez slovesa alebo utate uprostred. Napr. cely prvy odsek vyznel, akoby bol prelozeny z anglictiny cez google translator: "A tak sa stalo, že po posledných dvoch rúnových vojnách, ktoré sa prehnali krajinou." Koniec vety. O stiahnutie textu si nemal ziadat, ak to myslis s pisanim aspon trosku vazne. Naopak, mas moznost sa dozvediet, na co sa sustredit. Ale teda v hodnoteni nepokracujem, kedze poviedka bude mozno stiahnuta. Kazdopadne super ilustracia :), dozvedela som sa nieco o slove "noob" a vygooglila si informacie o League of Legends.
24.08.2014
zuna
Aby bolo jasné, ja som vôbec nekritizovala brakovosť (nakoniec brak je to, čo sa väčšinou dobre predáva a mnoho ľudí baví , nie? :) ) . Hovoríš, že si tomu venoval veľa času, tak podľa mňa toho času nebolo dosť, to je hlavná výčitka ! Možno by si si to mohol ešte raz prečítať (opraviť tie hrozné chyby) a premyslieť. Nebolo by lepšie namiesto toho nekonečného rozboru pravidiel ukázať čitateľovi rovno akciu, priamo ho vtiahnuť do súboja? Je potrebné unavovať čitateľa a rozvíjať toľko dejových línií a epizód, keď to potom tak od veci končí? Žiadať o stiahnutie poviedky naozaj nie je dôvod, podľa mňa je fajn mať odozvu od čo najviac ľudí, netreba počúvať rovno prvého. Inak klikla som tomu 3 body, chcela som 2, ale na mobile to bolo také drobné, že som netrafila :)
24.08.2014
jurinko
Dzizs krajst, to kolko casu si nad tym stravil? Toto nie je chat, ze tam domotas slovenske, ceske, anglicke a gramaticky uplne uchylne patvary, len aby si usetril cas, kedy nemas ruku na myske... Ak chces pisat literarne diela, tak sa budes musiet viac snazit, lebo toto nebola poviedka ani nahodou, toto bol prepis tvojho mokreho sna, ktory ta napadol pri citani Lore (ktore samotne su v LoL napisane tak zle, az ma to nebavi citat a osobne mi to zhorsuje schopnost vcitit sa do hrdinu, co je problem, ktory som v Dote nikdy nemal ;-) ). Ja tych hrdinov poznam, a aj tak ma to totalne nebavilo citat, nechcem si ani predstavit, ako sa musia citit ludia, ktori o LoL nevedia nic... Aby som nebol na teba uplne zly, odporucim ti vypnut komp a vziat do ruky knihu, pretoze esemeskami, fejsbukom a chatom v PvP hrach sa nijaky jazyk nenaucis nikdy (ani slovencinu;-)). Citaj. Vela. Velmi vela. Dal som 1
25.08.2014
jurinko
A ozaj: Stano, toto nestahujme. Nemoze to fungovat tak, ze clovek nieco zavesi na net, a potom, ked sa mu to nepaci, to zas stiahne. Nech si internet pamata aj jeho zaciatky. Mozno (ak bude autor vela citat, a az potom skusi pisat :-) ) to bude napokon krasny priklad toho, ako sa aj z nooba, ktory pise taketo texty, da vypracovat na profika. Sanca je sice mala, ale nepripravme sa o nu ;-)
25.08.2014
zuna
Neda sa inak než súhlasiť.A po príklady netreba chodiť ďaleko, napr
taký Jurinko tu na portáli začínal s poviedkami úplne bez diakritiky:))
25.08.2014
Nadalan
Fakt? :) Tak to idem skúsiť dohľadať ;)
26.08.2014
jurinko
:-D Hej hej, prva Jolana tu vysla bez diakritiky (ale zas to bola iba jedna poviedka a v poradi bola publikovana ako druha, takze to mnozne cislo by som tam asi nedaval, tststs :-) ). Takze tuto poviedku tu nechame, ok? ;-)
26.08.2014
jurinko
Inak, kedze autor stiahol svoju dalsiu poviedku pred publikovanim (ta uz je vymazana), tak v cakacke teraz nie je ani jedna poviedka. Mam v hlave namet na horor (vynimocne), ale ked ho hodim na monitor do soboty, tak to bohvieaka kvalita nebude... Nemate niekto nieco v sufliku? :-)
26.08.2014
zuna
No ked je tak zle, ja mam jednu staru evitovcinu a pochybnej kvality, tak vecer to sem pridam:)
26.08.2014
Dretnoth
Ďakujem za bohaté komentáre k tomuto nezdaru.
Takže kde by som začal.
Áno, dielo som pred publikovaním neprečítal. A dôvod? Ten je trošku kuriózny. Dve senilné babky na mňa tlačili, aby som vykonal niečo čo som nechcel spraviť. Pretože som si bol vedomí možných následkov. Prehovárali ma princípom: však on raz povolí. Takže som bol rozčúlený a chcel som to čo najrýchlejšie dokončiť. Ak by som si to na druhý deň otvoril, alebo v priebehu tých dvoch týždňov čo to bolo v čakačke. Zistil by som, že to nie je vôbec dokončené.
Po prečítaní prvého odstavca som sa zhrozil. Toto som skutočne postol?! Preto som žiadal o stiahnutie, alebo aspoň o možnosť to upraviť.
31.08.2014
Dretnoth
Ďalej,...
Už prvý komentár mi dal zhodnotenie chýb môjho písania ktoré som potreboval vedieť. Síce ma na ten večer zložil do depky, ale na druhý deň som si ho znovu prečítal s pripravený mu čeliť. Rady od Zuny som vďačne prijal.
V ostatných komentároch bolo trefne opísané čo sa udialo v mojej hlave. Asi ste si tým všetci prešli.
Bál som sa, že dokončenú poviedku nebude nikto chcieť prečítať po takomto fiasku, ale myslím že sa predsa len niekto nájde. Druhá poviedka sa stiahla v podozrení, že by mohla obsahovať dáky ten blábol. ... Nie, bolo to v panike.
Na otázku koľko času som nad tým strávil odpovedám: neviem. Pôvodne je to rukopis písaný keď som mal čas po niekoľko dní. Ani neviem kedy som s tým začal. Je to taká bokovka ktorá sa usídlila v mojej hlave.
Tak na záver poviem. Ďakujem. Za pochopenie. Budem sa snažiť.
31.08.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Nuž, prečítal som a musel som opakovane prechádzať, takže to je signál, že je niečo zlé. Ako čitateľa si ma nevtiahol a to som človek, ktorý LoL opakovane hral. Nič menej, nie si úplne jalový :-) Hlavne, nikdy nezačínaj poviedku dlhým opisom, ak chceš aby prvý odsek tam bol taký, musí byť sakra pútavý. Ináč je vhodnejšie začať priamo v deji. S ostatnými chybami súhlasím, ja som našiel aj "polo vlk", nejaké chýbajúce čiarky a samozrejme, práca s priamou rečou kríva. Odporučím to, čo ostatní - veľa čítať, škrtať a hlavne, pred publikovaním to daj niekomu prečítať, pár ľuďom, ktorí do príbehu nevidia a pýtaj sa, čo ich zaujalo, kde to bolo silné a čo im vadilo. Bude ti to dávať spätnú väzbu a z verzie alfa prejdeš veľmi rýchlo do beta a potom do niečoho, čo sa dá publikovať. (pokr.)
31.08.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Nikto nevraví, že hotové diela už nikdy neprepíšeš. Aj moja prvotina tu sa dočkala prepisu a ako sa človek zlepšuje a vyvíja, tak aj mení svoje dielka. Všimni si väčších autorov, ak máš dostup k dielam predtým a teraz. A rozhodne, nesťahuj svoje poviedky. Jednak vieš, čo máš zlepšiť a ako tu písal Jurinko, je pekné vidieť, ak si sa z nooba stal pro :-) Navyše, uvedomuješ si, že niečo je zlé a chceš to zlepšiť. Ja som tu dal poviedku Alessarov obrat, ktorá má ísť na vydanie a bol som zhrozený, že toto chcem vydať? Lenže som sa do toho vrhol a prepacoval to, namiesto toho, aby som to ľahko a pohodlne zahodil. Takže pracuj a hlavne prijímaj kritiku. Navyše, vždy sa nájde niekto, kto ti aj na dokonalú vec povie - celé zle. Tu zasa musíš aj zdravo povedať, čo je pre teba v tej poviedke kľúčové a nechceš to meniť :-) Drž sa, za mňa som dal 2.
31.08.2014
zuna
Samozrejme, tešíme sa, kedy opäť pridas tú druhú,unahlene stiahnutu poviedku. Už mi hlavou vŕta len jedna vec, prečo sa to pivo volá Grog. A nie napr. pina colada, alebo whisky s ladom alebo co tak hriatuo,preco len ten grog? :-)
31.08.2014
Dretnoth
Gagas v Lolku to volá Grog.
Hodil som to do wiki a vyšilo mi z toho, že Grog je horúci nápoj z Rumu a vody.
Tak teda drobná chybka. Doteraz som si myslel že je to pivo. ...tak zostaňme pri tom pive.
Na verziu 2 si trošku počkáte. Už pár krát som sa pokúsil do toho pustiť ale nejaká sila ma od toho odradila. Pre istotu tu mám iný projekt ktorému sa môžem venovať.
Pôvodne tam ten opis o Valorane nebol. Ale zdalo sa mi že by tam mohlo byť niečo... akoby úvod do toho sveta. Než aby som začal priamo dejom.
Upravujeme do momentu až nám celý projekt padne. O_O
09.09.2014
Aleš Horváth
toto je uplne genialne dielo. genitalnejsie ani nedokaze byt. ked mi zas bude niekto tlacit kaleraby o gramatike pravopise stylistike tvorbe viet a podobne hovadiny do hlavy tak mu dam link na toto dielo. rovno ukladam do zaloziek.
31.07.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.