Tyčinky

Objavovanie nových planét môže mať následky, aké by naozaj nikto nečakal. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Tyčinky
Ilustračné obrázky k spacenews - Tyčinky / Zdroj Disclaimer
Špeciálny prieskumný modul SPM01 po roku konečne pristál. Max Danijevič vypol motory, pretiahol sa v pohodlnom, anatomickom kresle a zhlboka sa nadýchol. So záujmom sa pozrel cez úzky priezor na ľavom boku modulu. Priezor bol špinavý a cez množstvo šmúh a prachu na špeciálnom, nerozbitnom skle nevidel takmer nič. Už trochu ospalo sa zdvihol a prešiel krátkou chodbičkou do pretlakovej komory. Obliekol si špeciálnu červenú kombinézu s uzavretým systémom, zobral dve automatické prieskumné sondy TS11 a stlačil tlačidlo otvárania vysúvacích dverí. Dvere sa potichučky zdvihli a západka ovládania zacvakla presne na svoje miesto. Max ostal užasnutý stáť. Naskytol sa mu nádherný pohľad na prekrásnu scenériu doteraz vedecky neprebádaného, ale rozmermi veľmi maličkého objektu - 543LK8S. Veď akoby aj – Max Danijevič bol starostlivo vybratý z tisícov uchádzačov a roky špeciálne trénovaný. Samotná medzigalaktická cesta na mieru vy
robeným prieskumným modulom TEGRA3 mu trvala skoro celý rok – a aj to iba s využitím najnovších vojenských supertajných technológií a schopnosti modulu pohybovať sa rýchlosťou svetla.
Krásna, jemne oranžovo-ružová obloha dokonale kontrastovala s objektmi valcovitých tvarov na pozadí, ktoré na prvý pohľad pripomínali akési starodávne stĺpiky pre dopravné značky pri vozovkách na Zemi. Tieto však boli hmlisté, týčili sa do rôznych výšok a vyzerali byť akoby ledabolo rozhádzané. Vyzerali ako nejaké tyčinky, rozsypané len tak na dlážke – ibaže po stojačky. Max opatrne zostúpil zo schodíka prieskumného modulu na zem. Jeho špeciálna topánka sa jemne zaborila do čohosi, čo mu pripomínalo puding. Bola to sivá, rôsolovitá hmota zložená z jemu neznámeho materiálu. „Už som asi v siedmom nebi - akoby som chodil po obláčikoch...“ – pomyslel si pobavene. Max zapol pripravenú sondu a postavil ju do pudingu. „Bude zbierať vzorky automaticky, takže sa o ňu zatiaľ starať nemusím.“ – vravel si sám pre seba.
Viac ho ale zaujímali „tyčinky“. Boli to asi meter až dva metre vysoké stĺpiky z čohosi, čo vzhľadom pripomínalo bielu hmlu, ale na dotyk to bolo niečo ako obyčajná vata, ibaže oveľa jemnejšej konzistencie. „Človek by asi mohol cez to pomaličky prestrčiť ruku... alebo aj hlavu, keby už načisto osprostel.“ – hundral si Max. Napočítal ich presne 48 a rozprestierali sa po celej ploche okolo neho. Max podvedome zatúžil dotknúť sa tyčinky. Natiahol k nej ruku, trošku ju postrčil a vzápätí vystrašene uskočil. Tyčinka, ktorej sa dotkol od neho „utiekla“, ďalej narazila do najbližšej tyčinky, ktorá bola pri nej a tak postupne narážali do ďalších a ďalších... Max na chvíľku zastal a zvedavo čakal, čo bude nasledovať. Nedialo sa však nič. Tyčinky pokojne stáli na svojich nových pozíciách. „Skúsim ešte raz.“ – napadlo ho a pobral sa smerom k najbližšej tyčinke. Natiahol ruku a opäť ťukol do najbližšej...
Tyčinka, ktorej sa dotkol, sa opäť odsunula od neho bližšie k ostatným a opäť sa dialo veľké nič.
Max sa teda rozhodol, že sa poberie objekt preskúmať aj trošku ďalej od modulu. Chcel sa dostať až na blízky horizont, kde ešte stále oranžovo-ružová obloha nádherne kontrastovala s hnedosivou „brečkou“, posiatou tými čudnými stĺpikmi. Vôbec sa za ten čas nezmenila. Navyše - ešte na schodíku v module si všimol, že asi 300 metrov od neho, za tyčinkami, akoby sa ten puding na jednom mieste kamsi prepadával. Pobral sa teda na prieskum, pre istotu sa opatrne vyhýbajúc okolitým tyčinkám. Po chvíľke pomalej a opatrnej chôdze dorazil k obrovskej diere v „pudingovej zemi“. Nebola to však obyčajná jama, akú by si pamätal zo Zeme. Bola to síce veľká, ale úplne plochá „machuľa“ bez dna. Nevidel v nej nič a už vôbec netušil, kde a či vôbec môže mať tá machuľa niečo ako dno. „No tu už asi neurobím nič, ibaže by som do toho hodil druhú sondu... a profesor Ivanov ma po návrate asi okamžite zastrelí...“ – pomyslel si nerozhodný Max. Napokon iba rýchlo nabral vzorky „pudingu“ a tyčinky aj do druhej sondy a sklamane sa pobral nazad k modulu. Po dvoch krokoch náhodou zakopol o tyčinku z ktorej bral vzorku a prekvapene ostal stáť. Tyčinka sa posunula k najbližšej, ktorá bola pri okraji jamy, narazila do nej a zhodila ju do jamy. Úplne bez zvuku, bez nejakého záblesku, proste len tak... A diera bola ďalej tmavá ako hrob...
Prekvapený Max začal strkať aj do ostatných a postupne do jamy zhodil ďalších 27 tyčiniek. „No dobre, kašlem na to...“ – povedal si po chvíľke odviazanej zábavy a pobral sa späť do modulu.
Zdvihol automatickú sondu, ktorú tam nechal pracovať keď vystúpil z modulu a akosi unavene vyšiel po kovovom schodíku do pretlakovej komory. Zavrel dvere, vyzliekol si kombinézu a usadil sa do riadiaceho kresla. „Konečne cesta späť!“ – zamrmlal si popod nos. Zapol motory, zbežne skontroloval hodnoty na veľkej lesklej obrazovke pred ním a vtom od prekvapenia vykríkol. Mnohokrát videný odraz jeho tváre na veľkej lesklej obrazovke bol tentokrát akýsi... iný... Rýchlo našiel malé signálne zrkadielko, ktoré mal vždy v príručnej vojenskej batožine a prezrel si v ňom tvár.
Bol o 28 rokov starší...

Reoxid

Reoxid

Diskusia

Kr4b
Osobne sci-fi nemusím, no dobrá myšlienka spracovaná akoukoľvek formou je mi blízka a cenená. V tomto prípade cenená osmičkou, pretože v štylistike mi nič nevrazilo do očí a potom je tu pointa... Dobrá poviedka. Nie skvelá. Ale dobrá :-)
19.04.2014
Kr4b
Ja som ale jeden z tých... No, menej skúsených, takže 8 rozhodne nie je definitívny ortieľ :-) Prvý dojem dobrý, teším sa na tvoju poviedku v čakačke.
19.04.2014
Kr4b
Len že sa tak pýtam, hoci to sem určite nepatrí... Na mamtalent.sk sa oplatí publikovať? Dočká sa človek reakcií? Ako neregistrovaného ma to tam moc nepustí...
19.04.2014
kAnYs
Nechapem. Co mali tycinky a puding spolocne s jeho starnutim? Cestoval rok rychlostou svetla a zostarol o 28? Dilatacia casu? Aj tak by zostarol iba o rok, akurat ze na zemi by ich preslo zopar milionov, ak by teda cestoval "skororychlostou svetla" v relativistickom pojme (ziadny warp, ziadny hyperpriestor, ziadny alccubierre drive) (medzigalakticke vzdialenosti). Nechapem.
20.04.2014
Jozef Kohúr
kAnYs - treba si uvedomiť, že mnoho ľudí nemá vôbec žiadnu alebo len veľmi skreslenú predstavu o štruktúre vesmíru. Nepoznajú typy planét, planetárnych sústav... Nevedia, z akých častí sa skladá naša Galaxia a čo je pre tie časti typické - ramená, jadro, Halo, satelitné galaxie, guľové hviezdokopy v hale a ďalej, otvorené hviezdokopy a mračná prachu a plynu v ramenách... Nevedia aké sú ďalšie typy galaxií vo vesmíre, čo je pre ne typické, v akom sú zastúpení, aké štruktúry tvoria atď. A to prosím nie sú žiadne odborné vedomosti, ktoré by si vyžadovali mnoho štúdia, vysokú kvalifikáciu atď., ale iba základné populárne poznatky. Že niekto nerozumie kvantovej mechanike, teórii poľa atď. sa dá odpustiť. Avšak ak sa niekto púšťa do písania vesmírneho sci-fi s tým, že si mýli galaxie s planetárnymi sústavami, to sa odpustiť nedá. Pritom si stačí prelistovať nejakú ilustrovanú detskú knižku...
20.04.2014
Kr4b
Asi to chápem ako to chápem preto, že nepoznám wrap a alccuberie dive :) Zostarol o 28 pretože do jami zhodil 28 tyčiniek. Z rozmaru, zo zábavy zahodil drahocenný čas svojho života, a ani nevedel ako
20.04.2014
Puf
Ja tomu nerozumiem. Ale chcela by som vediet, ako zistil, ze zostarol presne o 28 rokov. Spocital si letokruhy?
20.04.2014
Kr4b
Neviem, či je treba dodať, že komentovať vlastnú poviedku bez hodnotenia môžeš tak, že si otvoríš diskusiu a klikneš na "nový príspevok"
21.04.2014
Nadalan
Na konci som sa bavila :) Oki, Puf má pravdu, možno nie je reálne, aby presne spočítal, o koľko zostarol. No beriem to tak, že postava si to domyslela. Zostarol o cca 30 rokov,tyčiniek bolo 28... Jedno z druhým. Zábavné.
21.04.2014
Nadalan
A ešte TO Kr4b: Na MamTalent sa POVIEDKY moc nekomentujú. Väčšina "nádejných autorov" myslí len na seba a nerozumejú podstate celej myšlienky - že aj oni majú svojimi komentármi ostatným poskytovať spätnú väzbu. Pomáha, ak sa pod príspevkom objaví aspoň jeden komentár. Až potom, ak je poviedka krátka, sa pridajú sem tam ďalšie. Nových poviedok je tak veľa, že sa to nedá stihnúť prečítať. Tu na scifi.sk to majú správcovia dobre vymyslené a pristupujú k príspevkom zodpovednejšie. A nemajú to na háku (z MamTalent na otazky a pripomienky nikto nereaguje). INAK je to v sekcii s ROMÁNMI. Tam je diskusia živšia a vidieť, že aj autori to myslia vážne, komentujú svoje príspevky a živo diskutujú. Na základe komentárov vidieť, že sem tam tie najlepšie romány niekto vydá a nemusí to byť len Ikar.
21.04.2014
jurinko
Rychlost svetla je malo na pohyb medzi galaxiami, to je fakt. Ze by nevedel, o kolko presne zostarol, je tiez fakt. Mne, na rozdiel od Kr4ba, zopar stylistickych preslapov do oci udrelo. A ked to dam dokopy s v podstate nulovym pribehom, zameranym na predstavenie jedneho cudneho javu (Vecnost omylov mala tiez vlastne taketo podobne posolstvo, lenze tam to bolo napisane radovo lepsie a okolo toho javu sa diali veci na celu knihu) a uplne chybajucou prepracovanostou napr. psychologie (mne ten roky vyberany vyskumnik vobec nepripadal ako vyskumnik, zahadna cierna skvrna a on ju ma uplne na haku...), tak mi z toho vyjde pomerne jasna zaciatocnicka vec. Ale nie uplne najhorsia, tak som dal 2. Nada: Dost ma tesi, ze sa ti nas system tak paci, je to prijemna spatna vazba :-)
22.04.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.