Po prvom slovenskom vydaní slávneho Hyperionu sa nového dočkali aj bratia češi. V poradí už piate vydanie Simmonsovho legendárneho románu, s jedinečnou obálkou od poľského výtvarníka Dark Crayona, prinieslo vydavateľstvo Argo v spolupráci s Tritonom!
Online časopis scifi.sk prichádza s výzvou na prijímanie poviedok do prvej antológie kvír fantastiky na Slovensku. V tejto chceme dať priestor zaujímavým hlasom, témam či autorstvu, ktoré bude mať takto priestor a šancu predostrieť vlastnú víziu tohto subžánru.
Do uzávierky Martinus Ceny Fantázie zostáva týždeň. My sa medzičasom ešte raz obzrieme za predošlým ročníkom. Tentoraz poviedky hodnotil viacnásobný úspešný súťažiaci Miro Švercel.
Túto trilógiu som si prečítala na odporučenie a neoľutovala som. Zhodnotím však len prvé dva diely, pretože zhruba v strede tretieho sa zmienené klady začnú vytrácať a s koncom nie som veľmi spokojná. Ostatne, koniec druhého dielu je veľmi uzavretý a čitateľ môže pokojne končiť aj ním.
Žánrových autorov je na druhom brehu Moravy ako maku a ich počet neustále rastie. Napriek tomu sa dvaja hrdinskí editori rozhodli ukázať, že aj u nás sa tvorí skvelá fantasy a sci-fi, a aby sa poviedky dostali k najväčšiemu počtu čitateľov, použili zbraň ťažkého kalibru – český preklad.
Veľmo silne odporúčam. Parádna zmes dieselpunku, postapo SF, dobrodružstva a mladej naivity. Charaktery nie su vyslovene čierno-biele a hoci ide dej v podstate priamočiaro vpred, bez akýchkoľvek kľučiek alebo zvratov, človek sa ani chvíľu nenudí. Mládež, kašlite na Stmievanie a podobné somariny, toto je skutočné žúžo!
Musím povedať, že najmä prvá časť knihy bola veľmi dobre napísaná, vyslovene krásne. Príbeh je romantický, pomerne klasický, no zároveň vo svojej klasickosti originálny. Čo by som ale vyzdvihla na tejto knihe najviac sú veľmi triezve a povzbudzujúce myšlienky, ktoré ju pretkávajú od začkiatku do konca. Príbeh je, ako romantické príbehy bývajú, občas pekný, občas dramatický, občas zbytočne dramatický, niekedy sa s postavami stotožníte, niekedy máte pocit, že by ste ich prefackali, ale vo väčšine prípadov to vždy zachráni triezvosť a láskavosť autorky, ktorá sa na svoje postavy pozerá a dozerá na nich ako na svoje dietky.
Podivní sú oveľa viac ako Xmani minulosti. Originalita týchto poviedok je dychberúca - žiadne klasiky ako pľuvanie ohňa, ale ľudia, čo sa menia na ostrovy, hovoria s duchmi (inak, podľa mňa je duchárska poviedka najlepšia v zbierke) a podobne. Príbehovo vás niektoré poviedky zaujmú viac, iné menej, ale v každej sa nájde veľmi zaujímavý a originálny element.
Namlsanosť z Marťana je strašná vec, autor má potom problém aspoň dodržať očakávania, ak ich nie už priamo prekonať. Tu Weir ukázal, že technické detaily stále dokáže podať jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Srdce hard scifistu si vychutná ledabolo podávané informácie o fungovaní ľudského osídlenia na Mesiaci, alebo o metalurgii. Palec hore.
Netreba však veriť obálke, nie je to noir a ani detektívka. Artemis je priamočiara akčná „jízda“, bez sofistikovaných odbočiek či spletitého deja. Weir je predsa len schopnejši v tej technickej časti. Postavy sú takmer komiksové panoptikum, od hlavnej hrdinky (sexy, cynická, sakrastická, všetkého schopná a Arabského pôvodu) Jasmine „Jazz“ Bašárovej, cez východoeurópskeho vedca s českým menom a problémom s komunikáciou, až po brazílskych mafiánov a (sexy) kanadského policajta. Vlastne by som si to pokojne vedel predstaviť ako manga verziu. Alebo prima akčný film.
Dej neprekvapí, okrem záverečného tour-de-force neurazí. Odobne ako v Marťanovi, aj v Artemis postavy hovoria ako im papule narástli, dej odsýpa a útly román sa dá bez problémov prečítať na jeden záťah.
A o čo ide? Jazz Bašárvá funguje na okraji spoločnosti ako oficiálny kuriér a neoficiálny pašerák. Život na Mesiaci je drahý, ale jej sa darí zháňať peniaze aspoň na nájom – až do chvíle, keď sa pripletie do cesty oveľa väčším hráčom a do hry, kde ide o nový odbor podnikania a osud celej kolónie Artemis.
Záver? Jednoznačne doporučené, pokiaľ máte chuť na rýchlu akciu, ktorá nie je príliš brutálna a neberie sa príliš vážne. Veda a technika su bonus.
PS. Toto chcem ako film!
