Po prvom slovenskom vydaní slávneho Hyperionu sa nového dočkali aj bratia češi. V poradí už piate vydanie Simmonsovho legendárneho románu, s jedinečnou obálkou od poľského výtvarníka Dark Crayona, prinieslo vydavateľstvo Argo v spolupráci s Tritonom!
Online časopis scifi.sk prichádza s výzvou na prijímanie poviedok do prvej antológie kvír fantastiky na Slovensku. V tejto chceme dať priestor zaujímavým hlasom, témam či autorstvu, ktoré bude mať takto priestor a šancu predostrieť vlastnú víziu tohto subžánru.
Do uzávierky Martinus Ceny Fantázie zostáva týždeň. My sa medzičasom ešte raz obzrieme za predošlým ročníkom. Tentoraz poviedky hodnotil viacnásobný úspešný súťažiaci Miro Švercel.
Túto trilógiu som si prečítala na odporučenie a neoľutovala som. Zhodnotím však len prvé dva diely, pretože zhruba v strede tretieho sa zmienené klady začnú vytrácať a s koncom nie som veľmi spokojná. Ostatne, koniec druhého dielu je veľmi uzavretý a čitateľ môže pokojne končiť aj ním.
Žánrových autorov je na druhom brehu Moravy ako maku a ich počet neustále rastie. Napriek tomu sa dvaja hrdinskí editori rozhodli ukázať, že aj u nás sa tvorí skvelá fantasy a sci-fi, a aby sa poviedky dostali k najväčšiemu počtu čitateľov, použili zbraň ťažkého kalibru – český preklad.
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore