Online časopis scifi.sk prichádza s výzvou na prijímanie poviedok do prvej antológie kvír fantastiky na Slovensku. V tejto chceme dať priestor zaujímavým hlasom, témam či autorstvu, ktoré bude mať takto priestor a šancu predostrieť vlastnú víziu tohto subžánru.
Adhara nielen že patrí k stáliciam slovenského žánroveho neba, ale aj k miláčikom našej stránky, kde stále píše. O to viac sa tešíme na jej nový román Tristodesať kelvinov, z ktorého ukážku si môžete u nás prečítať :)
Raymond E. Feist je medzi fanúšikmi fantasy živou legendou. A keďže mu už čoskoro vyjde v českom Laseri román Král popela, úvodný diel úplne novej fantasy trilógie, tak je načase dať si z neho ukážku!
Túto trilógiu som si prečítala na odporučenie a neoľutovala som. Zhodnotím však len prvé dva diely, pretože zhruba v strede tretieho sa zmienené klady začnú vytrácať a s koncom nie som veľmi spokojná. Ostatne, koniec druhého dielu je veľmi uzavretý a čitateľ môže pokojne končiť aj ním.
Žánrových autorov je na druhom brehu Moravy ako maku a ich počet neustále rastie. Napriek tomu sa dvaja hrdinskí editori rozhodli ukázať, že aj u nás sa tvorí skvelá fantasy a sci-fi, a aby sa poviedky dostali k najväčšiemu počtu čitateľov, použili zbraň ťažkého kalibru – český preklad.
Mocná vec! Aj keď primárne je to jasne určené dievčatám, myšlienky Sailor Moon sú nádherné, silné a unisex. Moje obľúbené časti boli najmä keď sa v deji objavila Hotaru - Sailor Saturn. Vynikajúci príbeh ktorý v správnom pomere mieša v sebe bláznivosť aj vážnosť. Navyše v celom príbehu cítim okrem silného feministického motívu aj mimoriadnu dávku humanizmu a praobyčajnej snahy, aby sa ľudia navzájom tolerovali a mali radi. Nadčasová, vynikajúca vec.
Alfa a omega románov o viacgeneračných vesmírnych lodiach. Aldis tu naplo uplatnil svoju neskutočnú fantáziu hlavne tým ako dokázal vytvoriť prepracovanú hierarchiu spoločnosti uzavretej v blúdiacej lodi a tiež ako majstrovsky postupuje pri odhaľovaní jej záhad. Prečítané doslova na jeden nádych.
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore
